Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Večerník filozofa

4. júna 2015 Pavel 0 Comments

Výročná správa zo zvieracej farmy

Niekedy pripomína náš život zoo, kde ľudia sú v klietkach a zvieratá sa potulujú slobodne… A ten najviac mazaný extrafilantropus ultracriminallis tomu zo zákulisia šéfuje a poťahuje neviditeľnými nitkami…

images (1).jpg24

Talenty pre vesmírneho arciplaza sú podchytené pod krk už v mladosti. Za roky školskej dochádzky sú preťažené a zadlávené nepodstatnými informáciami – koninami, lebo všetok ten mentálny náklad utiahnu iba kone. Doma má málokto šťastie, aby dostal serióznu etickú či náboženskú výchovu, a miesto dobrého príkladu tam majú denne na tanieri všelijaké kraviny. Po škole ich kamaráti vyškolia všelijakým somarinám a v časopisoch im spevácke idoly ponúknu ako vzory správania svojské a drogami inšpirované hovadiny. Večer pri sledovaní televízie počujú a vidia opakované kvalitné vulgárne voloviny. A keď sa budú chcieť prikŕmiť pornografickými prasačinami, za pár sekúnd klikania sa ku týmto značkovým pomyjám v serverových válovoch aj dostanú. A keď ich to už ukrutne začne všetko nudiť, pricupitajú ochotne o polnoci na diskotéku, kde sa môžu spokojne vybujačiť až do rána, lebo rodičia im chechtákov na rozmaznávanie i rozdrapovanie dávajú dosť.  Kriminálne capiny už mládež robí celkom spontánne. A ešte pred dvadsiatkou sa úspešne mení na divú zver. S jednotlivcami sa dá ako tak ešte vzdržať, ale keď sa spoja do stáda v nejakej školskej maštali, tak tam citlivejší pedagóg dlho medzi nimi nevydrží. Bolo by tam treba umiestniť na vstupné vráta tabuľu s nápisom: Pozor besnota! a ako stráž postaviť nejaké teľa. A vpustiť by tam mal iba inkvizítora s bičom a hrošou kožou, čo vie revať ako lev.

Toto režírujú a majú v pláne robiť najmä z mládežou istí kmotrovia s poslušnými biorobotmi… Škodoradostného šepkára im robí sám Fantomas zo svojho podmorského bunkra. Kto sa chcete premeniť na smradľavú nulu , určite tu nájdete odborné poradenstvo a toľko možností, koľko bude nazbíjaných chechtákov… A nakoľko kto nájde odvahy  pri karnevalovom ošiali “sa odviazať”, tým bude jeho samodorichtovanie sa razantnejšie.

stiahnuť (1).jpg158

Padlí anjeli medzi kresťanmi.

Kto by si myslel, že sa medzi nimi nevyskytujú, tak ten je kandidátom na olympiádu v naivite.
Boli, sú a do konca sveta tu budú. Píše o nich vo svojom liste už apoštol Ján a nazýva ich antikristi.
Nosia meno kresťan, ale ich spôsoby ich prezrádzajú, že sú to infiltrované bytosti v kresťanských košiaroch na to, aby trápili svojich podriadených.
Byť kresťanom je totiž byť aj človekom, čo má radosť zo života. Tá pravá radosť sa prejavuje aj napr.tak, že obdarúva radosťou iného človeka. To je ten olej vo vnútri lampy vonkajšieho nábožestva. Sám Ježiš v podobenstve o desiatich pannách naznačuje a akoby aj presne predpovedá, že iba polovica jemu zasvätených a jeho nasledovníkov bude nositeľom tejto vnútornej radosti. Tá druhá polovica je nositeľom jej opaku, čiže sú vnútorne smutní. Niektorí až tragicky. Akosi Vám v ich prítomnosti nie je do smiechu, hoci Vám nič neurobili. Po čase, ak spolu s nimi musíte žiť pod jednou strechou sa Vám to celkom konkrétne ozrejmí, že príčinou ich hrozného stavu je nedostatok charakteru. Poväčšinou. Alebo závisť. Čiže vnútorná krpatosť ducha. A to sa navonok neraz prezentujú akí sú v niečom veľkí či predôležití. Zamilovanosť do svojej funkcie a neschopnosť riadiť v elementárnych veciach kolektív sú neraz príznaky ich diletantskej komunikácie.
Oklamanie iného do očí berú ako samozrejmosť. Nedodržanie svojho slova je jedna z ich zásad.
Mimoriadne sa im darí prežívať najmä v katolíckom prostredí, lebo v iných firmách by po prvých prieseroch leteli okamžite z vedúcich pozícií, aby firma neskrachovala. V Katolíckej cirkvi môže ich trapošenie trvať aj roky, lebo toto spoločenstvo sa nemá v pláne rozpadnúť a napriek sprisahaniu všelikoho možného počas 20 storočí sa iba rozrastá a skvalitňuje.

images (4).jpg458
Ohlasovatelia vernosti a svätosti sú tam niektorí poznačení bizarnou clonou, ktorá akoby im vôbec nepripomínala, že sa za svoje šafárenie budú aj niekomu teda nie Hocikomu aj zodpovedať. A že ich čaká prísnejší súd než obyčajného človeka. Nie je ich málo, čo si myslia, že im to prejde poľahko a halabala. Mám silný pocit, že niektorí hlásatelia Posledného súdu v neho vôbec neveria. Lebo jeho podstatu neberú vážne. Títo nie katolíci, ale lakotíci to nemajú nastavené v hlave v poriadku, lebo ak by to mali, tak by sa správali tým poníženejšie, čím majú väčšiu funkciu. A hneď potom by ich správanie bolo veľmi úctivé ku svojim podriadeným, veď podľa biblie ich Pán je v tých maličkých pod nimi.Čiže ozaj pokorných Božích služobníkoch, ktorí pracujú na tom, aby boli vernými anjelmi v Božom diele.

„Adorátori“ polovičatosti

Sú všadeprítomnejší než coca cola. Akoby im táto planéta patrila.
Nemyslím tým na všetkých normálnych ľudí, ktorí robia aj nedokonalé veci, a potom sa skromne ospravedlnia za to, že urobili nechtiac aj s tým dobrým niečo zlé. Toto je úplne normálna a neškodná polovičatosť. Varujem pred sofistikovanými modernými gnostikmi, ktorí majú síce dar inteligencie prevyšujúci ľudský priemer, ale málokto prehliadne ich rafinované zahrávanie sa so svojimi obeťami. Čím viac im ubližujú a ich o dôstojný život okrádajú, tým viac sa z toho pod serióznou maskou diabolsky rehocú.
Nájdete ich medzi zdravotníkmi, učiteľmi, právnikmi, managermi, politikmi či kňazmi. Všade tam, kde bojuje dobro zo zlom.
Niekto Vám predstiera, ako Vám chce pomôcť, a neskôr zistíte, že z Vás chcel vytrieskať peniaze a zostala Vám nepotrebná vec a trpký pocit, že ste naivne niekomu naleteli.
Iný sa hrá na bezdomovca, predstiera, že pomoc potrebuje. Vy mu jeho prosbu splníte, dáte mu peniaze ,vraj na rohlíky, a za dve hodiny ho stretnete, ako si kupuje za vyžobrané cigarety. Alebo pani si pýta opakovane 1 euro na hygienické potreby a upotrebí to na kolotoč či dunihlavové víno.
Úplne bežná prax medzi primitívnymi špekulantami.
Ale aj tieto malé škody sú pre nás lekcie, v akom svete to tu vlastne žijeme.
Medzi inteligentnými špekulantami je to náročnejšie odhaliť ich vyčíňanie, lebo sú tak dobrí herci,
niektorí lepší než tí v z národného divadla. Navonok vedia vyvolať dôveru, a pritom na predraženej zakázke ošmeknú zákazníka o stovky, pri zakázke väčšej o tisícky eur. Do očí Vám povedia celkom niečo iné aká je skutočnosť. A bez výčitiek svedomia.
Také chovanie je v civilnom, sekulárnom a polopohanskom prostredí nie až tak prekvapujúce.
Zarážajúce je, ak sa s niečím podobným stretneme v prostredí sakrálnom. Jeho autormi sú tí, čo sa na anjelov hrajkajú, a asi pomáhajú sakrálne priestory infiltrovať neviditeľným dymom, ktorý zacítil pápež Pavol VI., a tak ho aj pomenoval.
Ten, kto sa chová neprirodzene presväto, je väčšinou nahodený manekýn, ktorý je plný toho dymu.
Zobral si všetko z pravoverného učenia, navonok s tým jednoznačne súhlasí, predstiera oddanosť predstaveným a hlavne pápežovi, ale nemá čisté úmysly. Realita, skutky a sociopatická prax ho usvedčujú, že jeho vonkajšia dokonalosť je lož. Divadlo podarenejšie, než v reálnom divadelnom predstavení.
Takto sa aj do nášho slovenského košiara dostala zákerná infekcia nesvätosti. Navonok javí ako superkatolicizmus, no v skutočnosti je jeho presný názov polokatolicizmus. Poväčšine mu chýba rozmer dozretej ľudskosti a zakrýva to pod masku zvýšenej nábožnosti, teatrálnej pokory či až puritánskej čistoty.
Z desiatich katolíkov je asi osem postihnutých touto pliagou.
Jeden sa tvári ako ultrakatolík, a popritom verejne zhadzuje autoritu pokoncilových pápežov.
Druhý catholicus darebacis sa ku viere pri sčítaní ľudu prihlási, ale na nedeľné sv.omše počas celého roka dlabe. Vraj mu stačí jedna polnočná… Tretí vrajkatolík má aj manželku aj milenku.Súhlasí s rozvodmi, registroanými buzerantami, eutanáziou, pochvaluje si aj antikoncepciu.
Štvrý hurákatolík odsudzuje až sa mu z hlavy práši, a hlavne to, v čom sa vôbec nevyzná. Obracia iných na pravú vieru s takou razanciou, až ich sáče do neba. A predčasne zatracujePiaty ajajajkatolík sociopat roky nevie povedať slovo prepáč.Šiesty kryptokatolík žije akože dôstojne, ale po čase zistíte, že miluje svojho „izáka“, nejakú tú svoju „lásku“ , fľašku či funkciu asi desaťkrát viac než Stvoriteľa. Siedmy má navonok tituly, tvári sa dôležito, je to vodca hnutia, plno svätých rečí vo sv. rádiu, až na takú fatálnu drobnosť, hodí kolegu cez palubu, zaklame mu do očí a vykašle sa celkom na neho. Dáva sa volať pán doktor, nie dôstojný pán. Ide však o ťažkého pacienta, súdruha „katolíka“. Osmy sa toľko narobil rozličných umŕtvovaní, že sa stal z tuhého katolíka už akýmsi stuhnutým človekom podivínom. Neposmievam sa tu, len konštatujem. Som totiž člen kongregácie realistov. Väčšinou sme iba ako diváci. Tí dôležití sú na javisku a nám hrajú „život“…
Aj Vás najprv vydesia, niekedy rozplačú, potom ak vydžíte v divadle aj poriadne zabavia
Ak máte šťastie, stretnete aj katolíka brata či sestru , a normálneho dobrého človeka. To je ako sviatok. Vážte si to, ak máte niekoho takého vo svojom okolí. A nečudujte sa, ak sa stretnete s nejakou podobou sakrálnej polovičatosti. Tá sa totiž hojne vyskytuje v každej z cirkví. Nie je to nič nenormálne. Hrôza nastáva až vtedy, ak niekto začne deviantnú nekompletnosť adorovať, dávať iným za nemravný príklad a ponúkať tieto gýče iným spolu s originalitou evanjelia.

zs111-standard-large

Čo všeličo ľudia „adorujú“ miesto Boha?

svoj názor
modlu Slobody
svoju manželku
nejakú polovičatosť
úspechy
negativizmy
svoje predsudky
dezinformácie
vodcu národa
svoje pohodlie
zábavu
„voľnú ruku“ trhu
svoju karikatúru boha
moju rodinu
svoje telo
nejakú celebritu
svoje dieťa
svoje strachy
fľašu alkoholu
drogu
svoju partiu
svoju prácu
politickú stranu
svoj národ
svoj športový klub
štátnu inštitúciu
prírodu
vedu
náboženskú organizáciu
školu
svoje literárne dielo
svoj obraz
svojho psa
počítač

zoznam by mohol byť určite aj dlhší.
Podstata je v tom, že z niečoho
RELATÍVNEHO sa pokúšame
zúfalo robiť niečo ABSOLÚTNE
a náš problém je v tom,
že popri svojej inteligencii
sme ako spirituálni kreténi
a nie a nie v tom prestať!
Toto je definícia neveriaceho
alebo „veriaceho“ modlára.
Koľko modiel máš,
toľkokrát si pohanom…

“Ďábelská inteligence” Tomáše Halíka

“Pokud by náboženstvím budoucnosti měl být všepohlcující průmysl zábavy a stav, v němž nikomu není nic svaté, pokládám za svou povinnost varovat také před tímto cynickým trendem naší západní kultury.” Píše Halík o Charlie Habdo

images
Najpopulárnejší kňaz v českých médiách má mnoho inteligentných a aj múdrych vyjadrení.Napr. že sa preventívne obklopuje priateľmi “kteří ho neadorují”…Čím sa mu podarí niečo presnejšie vystihnúť, tým sú voči nemu primitívnejšie útoky.Neraz sú tieto útoky z vnútra, od kresťanov. Asi mu tak aj pomáhajú zostať na zemi a v realite.Jedni sme konzervatívnejší a tí druhí liberálnejší, a tí tretí majú svojské interpretácie viery.
images
Vzhledem k páně Halíkově řekněme velmi svéráznému pojímání jeho služby, kterou nazývám dalajlámovský katolicismus. To je jedna z módních cest, jak víru ve vzkříšeného Ježíše relativizovat a posléze destruovat. Ve smyslu těchto páně Halíkových snah pro mne ještě horší, než zjištění, že pan Halík právoplatné vysvěcení nemá, by byl opak,” uzavřel pro server ParlamentníListy.cz Petr Hájek.
Musíme sa naučiť byť jedni ku druhým tolerantní, a ku tým tretím aspoň snažiaci sa o pochopenie.Je fakt dobré, ak zaznieva kritika, keď sa akademicky diskutuje, keď zrkadlí veci opozícia.Niekedy v tej kritike môže byť aj kus pravdy, ktorá nás oslobodí, niekto to prekladá že spasí.Ale dobre veru nie je, ak sa niekto nazýva kresťan a osopí sa verejne na iného kresťana.Uzurpuje si miesto poloboha a už zaživa odsúdi iného ako keby bol ďábel, kúkoľ, padlý anjel.Toto nikto z nás nemá nikým ani Bohom dovolené!Toto je záchvat polokatolicizmu, je to rakovina nelásky a inkarnovaná pýcha.O nás, kto sme, čo sme a kam pôjdeme, rozhodne iba sám Boh a na konci nášho života.Aj ten najlepší z nás nevie, či zajtra neupadne do nejakého zločinu…. A môže skončiť v pekleA možno dnes ten najväčší zo zločincov bude zajtra ten najväčší kajúcnik a môže skončiť v nebi…Dajme si my všetci pozor na extrémistickú a pubertálnu hlúposť,ktorá postihuje aj inteligentných a otitulovaných,ktorá niekoho nekriticky adoruje či totálne odpisuje.
imgres

Prečo sa ho zastal pražský kardinál?

Mnohí sa čudujú, že prečo toho, kto bol odvolaný pre nekolegialitu a tiež zažil divnú nekolegiálnosť svojich slovenských kolegov, sa zastal niekto, kto to vôbec nemal ako povinnosť… A “vylepil” nám slovákom – superkatolíkom polokatolíckym, ale poriadne zaucho…

index1111

Pražský emeritný kardinál Miloslav Vlk by sa vôbec nemusel angažovať v prípade odvolania slovenského arcibiskupa.Angažoval sa a mnohých slovenských katolíkov prekvapil.Prečo tak neurobili slovenskí biskupi? Pýtame sa skoro všetky slovenské baránky a ovečky. Pridali sa mediálne papagáje, zaťatí antiklerikálni somári, drzé žurnalistické opice, kostolní slimáci – tzv. jednoročiaci, prelietavé ezoterické  motýle, ozývajú sa aj ateistickí ježkovia a tuším aj nejaký smradľavý capko z druhej strany barikády.

Keď bol otec kardinál ešte za totality radovým kňazom, komunistickí truhlíci ho odstavili a bol mimo oficiálnej pastoračnej činnosti. 11.rokov. Sám o tom v jednom televíznom dokumente svedčil, že umýval vtedy po Prahe okná. Osud mu dal naplno zažiť a precítiť, že “jsem vlastně nikdo”. Tí, čo týmto krstom ohňom neprešli, a sú v spoločnosti “někdo”, tí dlho pociťujú, že sú iba veľmi dôležití a stále pracujú aby mali viac titulov a aby boli viac iba obdivovaní a iba ctení. Neraz sa obklopia iba poslušnými a nekritickými služobníkmi. Čiže žijú nie bratstvo, ale bratríčkovanie, ako to raz presne vystihol emeritný pápež Benedikt XVI. Tí tých, ktorí sú v spoločnosti hodení cez nejakú palubu a sú zrazu nikým, pochopia veľmi ťažko. Nemajú potrebnú empatiu a nevedia sa do takejto situácie vžiť. Ťažko pochopia toho, kto ju zažíva. A pravdepodobne preto mu ani nevedia pomôcť…

Možno arcibiskup Róbert zažil takúto situáciu aj na to, aby týchto ľudí pochopil, vedel sa vcítiť do ich situácie a v budúcnosti im aj účinne vedel  pomôcť.Takých ľudí na svete nie je totiž málo.Nič sa nedeje náhodou. My niekedy až po rokoch pochopíme, prečo sa nám niečo veľmi nepríjemné stalo. Kôli niečomu to Boh dopúšťa. Kôli niečomu dobrému a hlbokému. Kôli tomu, aby sme sa mali radi navzájom, a aby sme neskončili iba ako pravoverní herci v chráme.

Občas nám nebo dá pocítiť našu malosť. Niekedy aj ničotu. To patrí ku našemu šťastiu. A ku normálnej ľudskosti. Lebo ak má niekto život iba o tom ako je on vo funkcii veľký, iba gýčovito úspešný a ako poloboh dôležitý, z toho prichádza na nás bieda vnútorného neúspechu. Ak by sa neliečila skončí až v  bezcitnosti prepodivnej či sociálnej slepote…

images

Ezoterika neezoterickou optikou

Pozvali ma na včerajšie prednášky Harmoniafest v hoteli Lux v Banskej Bystrici. Prezentácie a mnohé ponuky tzv.zdravého životného štýlu. To sú veci, ktoré sú dobré a povšimnutiahodné. Ale tzv.alternatívne duchovno oproti kresťanstvu, ktoré v týchto končinách nazývame slovom ezoterika, na to by mal byť spirituálny človek aj opatrný.

imagesCA4XZJZQ

Deň začal veľmi peknou prednáškou o homeopatii veľmi seriózne pôsobiacou pani Renátou. Potom veľmi rozumné rady ako schudnúť pomaličky bez jojo efektov od nášho klasika Mudr. Igora. Cez zaujímavú prednášku od vitálneho topspisovateľa Jozefa ala dana browna o light verzii evanjelií, ktorú obľubujú najmä tí, ktorí sa celoživotne ukrývajú radi v pohodlnej zóne. Potom sa to začalo už kultúrne zvrhávať  a zážitkovým “vrcholom” dňa bola asi umelecká magistra Zuzana, ktorá učila dvojice neprirodzene hľadieť niekoľko minút na seba a potom sa emocionálne odviazať a vyškierať sa na toho druhého aj z vyplazeným jazykom ako  krčme štvrtej cenovej u Bosorky… A večer skončil novou 20.r. alternatívnou vedou – jógou smiechu, od indického lekára, kde dospelí ľudia dali navyše tri eurá za to, aby v kruhu tlieskali ako deti v materskej škôlke ťapy ťapy ťapušky a ozaj ich to rozosmievalo. Bolo to však aj trápne infantilné a bizarný návod na správanie neprimerané svojmu veku. Napriek naplno spustenej klimatizácii tam plná sála poslucháčov odpadávala z ťažkého a vydýchaného vzduchu, ktorý akoby symbolizoval toto nie vážne duchovno  a sekulárny chrám, kde je nízky strop a nedá sa tam vetrať.

Vcelku pre organizátorov úspešná akcia. Pre ľudí milá sobotná zábava s poučeniami o staraní sa o telo, ktoré kresťania síce teoreticky prehlasujú za boží chrám, ale prakticky ho devastujú nielen prejedacími či sexuálnymi bulímiami, ale aj všelijakými metafyzickými či erotickými anorexiami. A potom im naskočia do vzťahov sociopatie predivné a nevedia z kade sa len nabrali. Myslia si že všetky iba z pekla. Ale väčšina z toho sa nakotí nie  od lúčov z inej galaxie, ale z nášho prozaického prebytočného tuku sabaosláv, bohapustom zvlčilo vyhladovanom prežieraní či zo sofistikovane extrémistických hladomorní. A najmä nevedomých pohodlností a intelektuálneho darebáctva. To je ale kresťanská vizitka…

V biblii sú spomínaní ako samaritáni, čiže tí, ktorí majú zmiešané pohanstvo s pravou vierou, a preto sú nedôveryhodní. Dnes ich nazývame ezoterici. Hádžeme ich primitívne do jedného vreca, pretože rozlišovať je nad naše sily alebo sme tak zmľandravení, že sa nám do toho oddelovania zŕn od pliev vlastne ani nechce. My “kresťania” sme totiž ako majstri sveta, neraz naša arogantnosť prechádza do rozdrapenosti, odsúdime nejakú knihu, ktorú sme si ani neráčili prečítať a iba sme o nej počuli smradľavý chýr. Takúto háveď ukrývame vraj pod pokornou maskou. A sme takí hlúpi, že si myslíme, že nikto to neprekukne. Sme neraz ako ten pravoverný kňaz, čo sa absolútne vykašľal na dobitého a ležiaceho človeka, čiže v podobenstve na svoje telo, ktoré ponechávame ako kreténi v dezolátnom stave a ujme sa ho paradoxne nepravoverný samaritán…

Iba ťažkí diletanti ducha,ktorí prišli k moci natláčali všetkým iba jednú správnu politickú stranu stranu a iba jedno pravé náboženstvo. Bolo to vlastne nekresťanské znásilňovanie iných. Nanucovanie im právoplatných sviatostí, ktoré vlastne nehodne prijímali a potom na nich prichádzali stále väčšie tresty. Pre mnohých je totiž kresťanstvo vysoká latka a oni si to iba úprimne priznávajú. A aj podľa náuky katolíckej Cirkvi dnes majú právo si od 14.rokov samostatne zvoliť si vieru, ku ktorej chcú počas života patriť. A tak si ju mnohí volia, napríklad tú ezoterickú cestu, a my máme za povinnosť ich rešpektovať a mať radi. A mať rád neznamená iného odsúdiť, hodiť kameň a jedovato si odpľuť ani ho v jeho miestach stretnutí nenavštíviť alebo iba to negatívne na ňom vidieť. Ale presne naopak.

Stalo sa už neraz v histórii, že veľkí čerti sa usalašili na trónoch v pravoverných inštitúciách a svoju pravovernosť dokazovali ovečkám tak, že pľuvali na malých čertov, ktorí si vytvorili neinštitučnú podobu alternatívnej služby. Takí bačovia majú rôzne metódy, ale jedno spoločné: hrajú sa počas života na svätých ale po ich smrti ich za svätých nechce vyhlásiť nikto…

Alternatíva či opozícia byť totiž musí, a inteligentný človek ju vždy pripúšťa a rešpektuje. A ak je múdry tak sa z nej aj niečo naučí. Ak je ešte luxusne aj taktný, tak upozorní toho, koho sa to týka na nebezpečia, ktoré sú na jeho ceste či smere, v ktorom sa ten človek rozhodol životom kráčať.

images

 

Invencie otitulovaného kreténa

Niektorí jednoduchší ľudia bez VŠ titulov prekvapia svojimi múdrymi postrehmi.
A niektorí niekoľkonásobne otitulovaní zasa šokujú svojimi primitívnymi myšlienkovými pochodmi.

so1

Za to, že som pod papučou môže tá, čo ma ulovila.

Za to, že  sa ideme rozviesť môže jednoznačne svokra.

Za to, že chodím domov pripitý môžu kamaráti z krčmy.

Za to že vyfajčím denne krabičku cigariet môže firma Marlboro.

Za to, že sú ľudia lakomí a bezcharakterní môžu na sto percent peniaze.

Za to že mám tridsať kilo nadváhu môže Tesco s Kauflandom.

Za to, že nenávidím cirkev môže farár, čo mi dal pred 20 rokmi facku.

Za to, že nepočúvam pápeža Františka môžu Borgiovci zpred 500 rokov.

Za to, že mám natrúsené v hlave môže pornobiznis.

Za to že mám informačný chaos môže americká Socha slobody a internet.

Za to, že neviem poriadne po anglicky môže tá oná – anglická výslovnosť.

Za to, že slováci sú hlupáci môžu stupídne televízne programy.

Za to že mám bordel vo vnútorných hodnotách môže vláda s premiérom.

images987

Že som ochorel, to isto preto, lebo zdravotníctvo je nedofinancované a farmafirmy na nás bohatnú.

Že ignorujem bibliu, to preto, lebo Dávid zabil Goliáša a pokrytecky sa tam odporúča iným vraj Nezabiješ.

Že neviem, na čo som sa vlastne  narodil, za to je zodpovedný nejaký boh, o ktorom neviem a nechcem vedieť nič.

 

                                                         Hókus pókusy moralizovať iných

Má morálne právo niekto niekomu hovoriť, ako má žiť, ak to sám nežije? Veru niekedy má. Aj povinnosť upozorniť. Ale ak tomu chýba správny spôsob,nikoho tým lepším neurobí a stvorí voči sebe také alergie, ako sa pokúša iných polepšovať.

jesus2

Máme  podľa ústavy SR právo na svoj názor.

A kto nám toto právo berie začína robiť niečo priestupkové a ak neprestane skončí to po čase trestným činom.

Samozrejme že ten, čo deti nemá, nebude pri zdravom rozume robiť moralizačné prednášky tomu, kto tie deti má a ich vychováva. Ale pozerá sa na tú výchovu inou optikou a niekedy môže byť taktne prejavený názor aj pre rodiča prínosom napr. od kňaza, ktorý sám deti nemá.

A zasa klerikálna ješitnosť kňazov si nedá absolútne hovoriť nič tzv.laikom do úrovne kázní či fungovania cirkví. Rozumní biskupi a kňazi si radi vypočujú aj pohľady laikov, ako na nich niečo pôsobí a aký majú z toho pocit.

Pýcha, ktorá je slepá a sa rada rozdrapuje a robí pritom školácke chyby je vizitka primitíva.

Inteligentný človek sa zamýšľa aj nad opozíciou, aj nad opačným názorom, aj nad kritikou aj si rád vypočuje niekoho múdrejšieho či odborníka. Pretože byť odborníkom v jednej – dvoch oblastiach je dnes umenie. A byť odborníkom dnes na všetko, to o sebe prehlási iba klient na psychiatrii.

Tak ako majú niektorí jedinci hudobný sluch a po pár sekundách vedia, či niekto spieva falošne alebo skvele, tak majú charakterní ľudia aj jemnocit, a vycítia, či niekto tára, či sa niekto dorába, či káže niečo iným, čo nežije a popritom trápne moralizuje. Cítia to neomylne totiž tak, že ich z takýchto kázní bolia uši a chytá ich aj svätý hnev. A takto sa dá vytušiť aj opak, že niekto hovorí úprimne a k veci, aj keď im niekedy vstúpi do svedomia, tak ich to neuráža, ale bližšie vedie ku Pravde.

Žiť naplno

Definíciu toho správneho štýlu života, ktorý má byť prežitý tak, ako byť prežitý ozaj má, to nech si slobodne vyberie každý sám. Inteligentný človek má tu svoju verziu a vypočuje si pokojne aj niečo iné.

 

21-300x225

“Život naplno je pre mňa zarobiť veľa peňazí a potom si ich aj užiť na to, čo je mne a mojej frajerke príjemné….

Potrebujem v živote niečo znamenať, byť niekým, podieľať sa sa niečom veľkom…

Staroba je iba sa uskromňovať a spomínať. Som mladý, mám chuť do života a idem na plný plyn…

Ja potrebujem veľa cestovať, spoznávať svet a nebyť otrokyňou tohoto malomeštiackeho zúfalo provinčného prostredia, ktoré nemá ani more…

Mojim zmyslom života je mať veľkú rodinu a takto žiť pre iných…

Túžim veľmi milovať a byť milovaná, a na pohlaví mi absolútne nezáleží. Žiadnej biblii si do toho kecať nedovolím…”

referendum_2015_007

Tieto rozmanité názory majú jedno spoločné. Sú novopohansky ibapozemské. Diagnóza megabullus ozembuchus. A sú aj polopravdami poloklamstvami, ktoré sa na život prežitý naplno iba hrajkajú

 

Veriaci človek nie je proti tomu spomínanému, čo je človeku príjemné či iným užitočné, ale ten sa pýta Stvoriteľa, čo je z Jeho pohľadu to podstatné a pre nás ľudí i pre nás osobne dôležité. Aký je ten plán neba s nami tu na zemi.

“S každým z nás má Dobrý Otec originálny plán. My sa modlime a skúmajme ho a buďme tomuto plánu verný” sv. Ján Pavol II.

Veru, spoznať ho, plniť ho a vydržať až do konca je tá najlepšia definícia, čo znamená žiť naplno, ku akej som sa počas života dopracoval. A dozvedieť sa to jasne dokážeme v tichu modlitby. Vyjasniť si to presne vie iba ten, kto sa zaujíma o mystérium eucharistie.

PS. Ak si niekto myslí, že pravá radosť je sa prepchávať až do prasknutia, raz si bude priznať pred zrkadlom, že je to široká cesta do pekla. Ak si niekto namýšľa, že jazdiť naplno je ísť stále s pedálom na podlahe, ešte sa z puberty života nedostal, a snáď sa prebudí pri platení pokuty…

Tunajším nevychovancom!

Keby človek žil na planéte sám alebo ako Yetti kdesi v neprístupných horách, žiadne pravidlá by nepotreboval. Ak sme však členmi spoločenstva čo len dvoch osôb, pravidlá sa stávajú nutnosťou.

danglar-15-11-2014-nestandard1

Načo sú nám pravidlá?

V puberte prichádza do mladého človeka vzdor, a začína sa búriť pravidlám svojich rodičov.Chce si ich totiž nastaviť sám a ešte nemá trpezlivosť, ani dostatok rozumu,ani spoločenskú samostatnosť. Niektorí jedinci sa z puberty nedostanú ani v dospelosti. Lomcuje nimi puberta politická, náboženská,občianska či partnerská. Svoju predstavu slobody majú čiernobielu a odtrhnutú od koreňov slušnosti. Adorujúcou zásadu buď – alebo. Nič medzi tým. Extrémisti. Chudáci, nedospeli ku ničomu hlbšiemu. Namýšľajú si, že sa dá žiť bez pravidiel. To, že prejdú na červenú, prekračujú rýchlosť alebo sú v protismere im nevadí? Ako by to bolo, ak by premávka na cestách bola bez dopravných značiek či semafórov? Iba idiot by to nechápal, ignoroval a ohrozoval by život sebe či druhým. Niektorí antisociálni exoti považujú nabúranie do iného auta za celkom zábavnú kratochvíľu…

Aj pravidlá cestnej premávky sú dôležité, aj keď sa o nich nič nepíše v biblii.

Aj naša komunikácia musí mať svoje pravidlá. Etické kódexy správania rôzneho druhu na rôznych miestach. A kto ich porušuje musí byť napomenutý. Kto ich hrubo porušuje potrestaný alebo aj vylúčený z hry. Každý šport sa musí držať svojich vlastných pravidiel a tým si zachová svoju špecifickosť a krásu. A tí, ktorí sa klaňajú neestetike, nech si v slobodnom prostredí vytvoria svoj priestor, kde sa budú ako na deviantnej záchytke  “obdarúvať” dávením sa navzájom, ak im to teda ku šťastiu chýba, ale nech tým neobťažujú normálnych občanov, ktorým je takáto sociopatická úchylka aj cudzia aj odporná.

Niektorí komentátori blogových príspevkov majú taký talent, ktorý treba urgentne asi podchytiť pod krk…Ich komentáre absolútne nehodnotia blogový príspevok, ale primitívnym spôsobom verbálne zaútočia na osobu blogera alebo na niekoho, kto sa tam spomína. A s úškľabkom sa mikrosadisticky vyžívajú v tom, ako mu naložili, ako niekoho, koho ani nepoznajú zohavili, ako sa aspoň teatrálne pokúsili ho vytisnúť z verejného priestoru, do ktorého sa svojou aroganciou skúšajú napchať. Kedže nemajú vecné argumenty k diskusii, utierajú si svoje soplíky či sopliská do šiat iných, a komunikáciu sa snažia nadviazať akože tým, keď nakydajú niekomu do suterénov či skrachovancom. Prezentujú vtedy oveľa viac svoj autoportrét než toho, o kom niečo takto píšu.

Alebo Vám nanucujú neexistujúce žlčovité a nenávistné pudy pri písaní blogu, ktorými chudáci pacienti trpia pri prispievaní sami…Nosia oni ale extra špicaté topánky, ktorými majú veľkú chuť niekoho nakopnúť či dokopať…A myslia si že všetci ostatní také topánky a jedovaté sliny nosíme tiež…

referendum_2015_010_

Spomeniem jeden  expresívny príklad, ale reálne sa v jednom meste aj stal. A to preto, lebo si ho zapamätáte ešte dlhé roky, teda tí, čo podobne v mediálnom prostredí konáte. Prišiel ktosi na plaváreň a urobil si v spoločnom bazéne veľkú potrebu.Ostatní to museli riešiť spolu s ním a postaral sa im o “úžasný”zážitok.Pre plavčíka, ktorý mi to rozprával to bol nezabudnuteľný návštevník plavárne.Jeden z tých, čo si nastavil vlastné pravidlá a iní ho veľmi nezaujímali.Spomínam to preto, lebo takýchto expertov chrobákov truhlíkov a návštevníkov mediálnych priestorov plavární nie je málo…

Je kultúrne a etické im takéto “slobodné” správanie s obidvoma prižmúrenými očami bezbreho aj tolerovať?

rylich_46

Smietka v oku iného

Keď podľahneme pokušeniu nemať radi niekoho iného, dáme si medzi neho a seba tým väčšiu lupu, čím je silnejší náš odpor.Určite na ňom nejakú tú smietku nájdeme. Kto by totiž tvrdil, že on na sebe žiaden prášok nemá ani nikdy nemal, to by bol ukážkový idiot.

lavičky

Keď si túto záležitosť dáme pod mikroskop, zistíme, že stáva sa nám neraz, že nenávidíme na inom presne to, čo v sebe nemáme spoznané, spracované a očistené. Lichtenberg už dávno na to prišiel, ako sa v iných aj milujeme aj nenávidíme.

Dočítal som posledný blog od iného blogera. Kto vie prečo sa ku nemu nedá slušne vyjadriť v komentároch. A tak to robím tu.Zobral si ako posmešný terč už niekoľký krát v tomto digitálnom priestore Zem a Vek. Škodoradostne ho má chuť zadupať pod čiernu zem.

Ani netuší, akú reklamu tomuto časopisu takto robí…

Osoba šéfredaktora spomínaného časopisu je tu vykreslená totálne dehonestujúco. Konštruktívna kritika ho môže pri vhodných dávkach uchrániť od narcizmu, ktorý číha na každého z nás. Ale tu je to v takých okatých megadávkach, že rozumnejšiemu čitateľovi to spôsobuje okamžité alergie na podobné unáhlené a silno jednostranné arcinegatívne posudky. A naznačí to oveľa viac o vnútornom svete kritika než toho, kto je takto verejne znevažovaný.

Poškodzovať niekomu verejne česť môže mať aj trestnoprávne dôsledky.

Nechať sa mlátiť po hlave je tuším masochizmus, však?

Zhadzovať inému , konkrétne menovite, sebavedomie, aby si pozdvihol to svoje, to sa tu často a u viacerých vyskytuje, je úbohosť.

Gentlemani sa takto nesprávajú. Takto si svoje mindráky neliečia… Je to zúfalý pozostatok nekultúrneho primitivizmu.

Kristus povedal: Pokrytec! Prečo vidíš iba smietku v oku brata a vôbec neregistruješ vo svojom pohľade brvno?

Inteligentní ľudia si na toto pozor dávajú. Nekultúrni barbari si z toho robia posmech…

Kto sa občas pozrie do ďalekohľadu, že všetko dobré aj zlé sa nám raz vráti, alebo to dopadne na deti či vnúčatá, tak si to radšej rozmyslí, a tákéto pochabé šantenie po hlavách iných  radšej skúšať v triezvom stave nebude.

St-Peters-Basilica 

 


 

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *