Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

stručne o kontraverzných weboch

26. marca 2016 Pavel 0 Comments

Polokatolícka dejinná nesabareflexia

je vodou na mlyn hyperkritičnosti

Tá nám neraz nastavuje zrkadlo

do ktorého sa odmietajú pozerať 

ružoví natierači smutných častí cirkevných dejín

Ak ich označíme nálepkou neprajníci cirkvi

tak by bolo na čase aby sme sa obrátili na

pravú kresťanskú vieru

a začali s pokusmi o tzv. dialóg,

na ktorý nebol vôbec čas, keď sme boli pri moci, však?

A veriť znamená milovať aj nepriateľa.

A keď ho zignorujeme či odsúdime,

alebo sa vôbec ani nepokúšame zistiť,

koľko z jeho tvrdení sa zakladá na pravde,

tak ho veru nemilujeme

je toto pravda o 4. fatimskom posolstve?

litánie apostatovaného kňaza

Načo sú nám dogmy?

TIBOR MORAVCIK·13. APRÍL 2016

Pavel Pakoš

Dogma je nespochybniteľný autoritatívny názor. Akceptovanim dogmy akceptujeme autoritu, ktorá s dogmou prichádza (kňaz, či cirkev), čím sa upevňuje moc tejto autority a vznika autoritatívny – neslobodný system.

Dogma je s veľkou pravdepodobnosťou lož, ktorej sa rozumný človek s kritickým myslením zdráha uveriť, čím a sa dostáva do konfliktu s autoritou. Prípadným protestom voči dogme sa rebel vyfarbí a autorita sa s ním môže ľahko porátať. Dogmy sa tak stali dôležitým nástrojom na odhaľovanie nepohodlných úprimných hľadačov Pravdy a na upevňovanie moci pri budovaní autoritárskych hierarchických systémov.

Dogma je pevne stanovená pravda kresťanskej viery. Je to zjavená pravda, ktorú nebo prostredníctvom zodpovedných v cirkvi darovalo veriacim v Krista. Ak je nejaké tvrdenie, ktoré je nepravdivé či polopravdivé, to určite nie je katolícka dogma. To je názor nejakej samozvanej autority, ktorá pohŕda biblickým zjavením či pápežskou autoritou a podlieha pokušeniu absolutizovať svoje relativistické či neobjektívne názory. Čím viac to má v sebe zabetónované, čiže je do svojich názorov príliš zamilovaný, tým viac sa vzďaľuje od objektivity. A čím viac nanucuje iným tieto svoje tvrdenia, tým je betón jeho sebalásky tuhší a tým viac môže iným s iným názorom ubližovať. Dogmatické tvrdenie je, že 2+2=4. Buď tento fakt akceptujeme alebo budeme o čom diskutovať, že 2+2 = 3 a pol ? Pevne stanovené pravidlá potrebuje nielen matematika ale aj etika. A pravé kresťanstvo jednoducho pevne stanovené pravdy viery mať musí. To je tá skala, na ktorej je Kristovo dielo a dá sa o ňu oprieť

Keďže u nás najčastejšie hovoríme o dogmách kresťanských, pozrime sa na najznámejšie z nich:

– ‘Ježiš je Boh.’ Akceptovaním tejto dogmy sa vyčleňujem z Boha všeprestupujúceho a môj Boh sa stáva druhou osobou – je mimo mňa. Táto dogma nás vytrháva z náručia Boha, človek veriaci v túto dogmu sa prestáva vidieť ako súčasť vyššich celkov a vníma sa ako od Boha oddelená entita. To logicky vedie k individualizmu, sebectvu a odcudzeniu od Boha (dnešok je toho logický dôsledok).

„Ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch“ tak prísne sa vyslovil sám Ježiš v rozhovore zo židovskými učencami. Ja Som, čiže Jahve, je pomenovanie židovského Boha. Buď je to pravda alebo lož. My kresťania veríme, že Ježiš v tak zásadnej veci by určite nezaklamal. On Je Synom Otca, to patrí ku podstate viery. Je to Druhá Božská Osoba a basta fidli, či v to niekto verí alebo neverí…

– ‘Biblia je jediná kniha inšpirovaná Bohom a cestu k Bohu možno nájsť jedine jej prostredníctvom.’ Touto dogmou si kresťanské autority upevňujú moc vytváraním monopolu na cestu k Bohu, čím sa pochopiteľne dostávajú do konfliktu voči iným učeniam. Ak by táto dogma bola pravdivá, človek žijúci pred Ježišom, alebo niekto z inej kultúry (či neveriaci tejto dogme) by nemohol nájsť cestu k Bohu. Čo je samozrejme nezmysel, lebo cesta k Bohu je otvorená nepodmienene každej živej bytosti. Boh, ktory nemôže zopakovať akýkoľvek svoj čin, nemôže byť jediný nekonečný všeprestupujúci Boh! (Nehovoriac o tom, že vesmír je cyklického chrakteru.) Touto dogmou autorita upúšťa od Boha a vytvára si svojho dogmatického bôžika. Ježiš bol veľký učiteľ, ale nebol sám, Boh nám neustále posiela rôznych učiteľov. Tým, že dogmatický kresťania odmietajú zmenu bránia pokroku a vývoju učenia, čím sa kresťanstvo zaseklo na začiatku prvého tisícročia.. Čo sa nevyvíja zomiera.. V podobnú dogmu veria iné naboženstvá a za jedinú knihu vyhlasujú napriklad Bhagavat, Ghitu, či Korán..

Správne hovoríte, že Boh určite každému národu poslal niekoho, kto ho pozdvihoval morálne či kultúrne. Najviac a najkrajším spôsobom sa prejavil v osobe, skutkoch a učení Ježiša. Aj iné náboženstvá si máme vážiť, kto si neváži, ten je fanatik, lebo v rôznych cestách sú rôzne zrnká pravdy. Ale na evanjelium mravnou úrovňou jednoducho nestíhajú. Je to ako kedy sme prirovnávali zapaľovače či lampáše na bicykli so slnkom.

– ‘Ježiš vstal z mŕtvych.’ Táto dogma môže byť aj pravdou, aj dnes ľudia ‘vstanú z mŕtvych’ po klinickej smrti.

Návrat z klinickej smrti je niečo iné než kresťanstvom chápaný návrat Ježišovho ducha späť do celkom premeneného tela. Premena našich tiel o chvíľu bude, budeme sa veľmi čudovať, ako sa nám budú telá meniť. Mravne žijúci ľudia sa dožijú veľmi príjemnej premeny a nemravníci premeny veľmi nepríjemnej. Kto toto nečaká, ten nemá kresťanskú vieru a varujem ho, aby si dal na seba väčší pozor, lebo taký štýl života môže byť hazard s večnosťou.

– ‘Mária počala Ježiša bez muža.’ Kto kedy (okrem tejto dogmy) videl oplodnenú samičku cicavca bez samčekových spermií?! Poznáš niekoho kto s niečím podobným strtetol? Táto dogma je s vysokou pravdepodobnosťou lož. Podľa cirkvi vedie cesta k Bohu iba cez dogmy. Bez toho, aby človek slepo veril autorite (cirkvi), proste nie je možne nájsť cestu k Bohu. Podľa cirkvi je viera v ich dogmy dôležitejšia, ako samotné Ježišovo učenie. A tak sa kresťanstvo ocitá v morálnom zakrivení, keď človek žijúci život na míle vzdialený od Ježišovho, avšak veriaci v dogmy má podľa cirkvi väčšiu šancu nájsť cestu k Bohu, než dobrý človek žijúci podľa Ježišovho učenia, ktorý však nie je ochotný akceptovať moc autority. Inými slovami: Moc sa pre cirkev stala dôležitejšou ako samotné Ježišove učenie! Nie vždy tomu tak bolo.. Medzi rannými kresťanmi nájdeme komunity, ktoré učili pôvodné, čisté Jezišove učenie bez dogiem (neverili, že Jeziš bol Boh, Biblia ešte neexistovala a pod.). Tieto pôvodne ranno-kresťanské komunity žili slobodne v bratstve, vedené radami starších, nie autoritatívne (hierarchicky). Mocenský tlak hierarchických štruktúr však slobodných – nedogmatických nasledovníkov Ježiša ovládol, alebo ich násilím potlačil..

Ježišova matka bola výnimočným spôsobom obdarovaná panenstvom a materstvom súčasne. Toto jedni silno tušíme  iní veríme, ale je to pre nás všetkých veľkým tajomstvom. Ak niekto sväté panenstvo Márie nectí, pravdepodobne sám poškodil svoj dar panenstva alebo niečo veľmi nedôstojné podedil po svojich predkoch.

Dogmy su zárodkom konfliktov a rozdeľujú. Separujú a vyčleňujú kresťanov a stavajú ich proti iným ľuďom. Práve pre dogmy kresťania zabíjali. Dogmy su častým jadrom sváru aj medzi samotnými kresťanmi, rozdeľujú ich na katolíkov, pravoslávnych, protestantov a pod.

Trvanie na nesprávnom dogmatizme, čiže fanatickom zdôrazňovaní zjednodušených odpovedí na zložité otázky, to plodí konflikty a vraždy. Ak niekto surovo fanaticky nanucuje svoje niektoré pravdičky iným, ten o nich ešte silno aj pochybuje.  Iba tí zneucťujú iných, čo dávno predtým zneuctili svoju bytosť a napr. pevnú zásadu úcty ku inému názoru iného človeka. Keď povieme že biela je biela a čierna je čierna, veru tým sa postupne až priepastne odčleňujeme od inovátorov, čo až radikálne prehlasujú že „zelená je ružová“ alebo si dajú odhlasovať väčšinou podplatenými poslancami  že „oblaky sú kockaté“, aby im išli lepšie kšefty. 

Akceptovaním dogmy rezignujeme na úprimné hľadanie Pravdy. Dogmy potláčajú kritické myslenie a vychovávajú ľahko manipulovateľných – stádovitých ľudí. Dogmy tak vedú k otroctvu a bránia Slobode, čo asi bude dôvodom prečo dogmatické kresťanstvo prijala Rímska oligarchia za štátne náboženstvo. Rímska oligachia ranné nedogmatické kresťanstvo tvrdo potláčala. Nasledovníci nedogmatického Ježišovho učenia žili bez súkromného majetku v komunitách. Nezúčasťňovali sa boja o moc, netúžili vládnuť nad blížnym svojim a parazitovať na jeho práci! Čím sa stávali pre oligarchiu nepoužiteľní a jej moc slabla.. Ak by sa pôvodné nedogmatizované kresťanstvo rozšírilo, nemali by oligarchovia na kom parazitovať.

Dogma je napr. Boh je milosrdný Otec, alebo Milosť Božia je na spásu človeka potrebná alebo autoritou medzi kresťanmi dostal apoštol Peter a jeho nástupcovia. Ako konkrétne prijatie týchto pravidiel hry našej viery narúša naše slobodné bádanie o živote? Nijak. Ale ako faraon niekto devastuje svoje deti v rodine, že iba môj názor je správny alebo že v politike sa môže ísť iba tam, kde to dovolí moja bohorovná strana a jej predseda, tak toto je veľmi primitívna forma patologického dogmatizmu.

Dogmy sú dôvodom odvekého boja cirkvi voči vede: veda totiž podporuje kritické myslenie. Vedecký pokrok vychováva ľudí, ktorí len ťažko úprimne uveria cirkevným dogmám a cirkev tak stráca moc. Výsledkom silnejúceho vplyvu vedy je tak úpadok dogmatickeho kresťanstva, čo je škoda, lebo pôvodne nedogmatické Ježišove učenie by nás aj dnes obohacovalo a robilo náš svet lepším..

Kritické myslenie je znak inteligencie. Kto ho nemá, ten je ešte decko. Treba však aj svoju pochybnosť otestovať a overiť, či sa môj pohľad na vec v niečom nemýli.

Položme si základnú otázku: Čo bol Ježišov zámer? Vytvárať snáď dogmy a kumulovať tým moc v rukách kňazstva? Ak nás chcel Ježiš svojím učením oslobodiť od tandemu cirkevných manipulátorov a oligarchie, logicky nemohol učiť dogmy!

Ježiš založil svoju cirkev na apoštoloch. Je to jeho božie dielo spojené s našimi nedokonalými ľudskými príspevkami a obetami. Vyskytujú sa v nej v každom období aj všelijaké neľudské a hriešne javy , judášstva storakého druhu… Napriek tomu cirkev a kresťania nezanikli, hoci ich veľmi silní vlci chceli roztrhať. Každému diabolskému systému vystrojila cirkevný pohreb.

Kresťania nezaťažení dogmami by boli Slobodní a rešpektujúci iných, tak ako Ježiš pôvodne zamýšľal.. Takéto kresťanstvo by sa iste rozšírilo medzi všetkých uprimných hladačov Pravdy a žili by sme vo vzájomnom rešpekte, harmónii a Božej Láske, presne tak ako Ježis chcel a za čo zomrel..

Máme veľa typov kresťanstva, jedno z nich napr. uznáva vážne iba jednu „dogmu“: „My mystici z Univerzálneho života neuznávame nijaké dogmy“. Ak sa niekto po úprimnom hľadaní pravdy ocitne medzi nimi, nech sa páči, ale my katolíci mu máme povinnosť povedať, že toto nie je pravé učenie a skončí to na veľmi úctivej poličke v múzeu náboženskej srandy.

A tak dnes hierarchická cirkev stojí pred závažným rozhodnutím: vzdať sa svojej moci a šíriť pôvodné nedogmatické Ježišove učenie, alebo si udržať moc a brániť tak v šírení pravého Ježišovho učenia..?

Pravé učenie Ježišovo je založené na pevnej konštrukcii právd a s istotou možno prehlásiť, že komu jeho presvedčenie nestojí na pevnej skale, toho pokus o vieru je vystavaný na pohyblivom piesku alebo je ako tie peniace sa vlny rozbúreného mora, ktoré pravidelne špliechajú na skalu, a tá sa nepohne tisícročia ani o milimeter.

o „kresťanských“ zbojníkoch a o tom našom národne – moslimskom

my sme  to tušili, že skoro všetko bude inak ako nás to učili… alebo to bude prvoaprílová produkcia?

čo nesmiete vedieť

jedna z kníh, ktoré popisujú zákulisie nášho sveta. Ak ich niekto číta a nepovažuje ich za „svaté písmo“, tak je to v poriadku. Pre obyčajného človeka je veľmi ťažké, až priam nemožné, overiť si, čo z podobných vecí je ozaj pravdivé , čo polopravda a čo lož

fz1

Spiknutie proti ľudstvu a cirkvi

sú tu väčšinou zaujímavé info z katolíckych prameňov, len pozor na tzv.blud sedesvakantizmu, ktorý sa tu verne adoruje, títo duchoborci klamú, že celá katolícka Cirkev je úplne mimo po II. Vatikánskom koncile. Hlavne im vadí, že pápeži už nemajú faraónsky syndróm alebo „novota“, že človek má právo na slobodu svojho svedomia, že aj v iných náboženstvách sú zrnka pravdy a treba mať ku nim úctu, vytýkajú posledným pápežom ich snahu o mierové úsilie, aby neboli už nikdy viac náboženské vojny.

„Výsledkem tohoto koncilu bylo, že se Církev stala hereticko-apostatickou pokoncilní judaizovanou sektou, která nemá s katolicismem nic společného. Stalo se tak Božím dopuštěním za naše nepravosti. Panna Maria v La Salettě roku 1846 ohlásila: „Řím ztratí víru a stane se sídlem Antikrista. … Církev upadne do temnoty, svět do chaosu.“

Nech si dajú autori podobného svetonáhľadu pozor, aby sa oni nestali sektári zasievajúci chaos a špiniaci na matku cirkev. Táto strachopudnosť pred prijatím nových pokoncilových hodnôt je nie veru dobrou vizitkou Ježišových učeníkov. Títo adorátori staromódnosti sú vyznavači bludu integralizmu alebo oživili vydriducha montanizmu z 2 st., ktorý sa preslávil silným odporom a akoby absolútnym negativizmom voči svetu

Evka-33

 

Maláchiášove proroctvá si človek kľudne môže vypočuť, ale nepatria k podstatným veciam spásy človeka

klaun

Ježiš bol slovan, nie žid

Veru bol, ale nie v tom nacionalistickom duchu, ktorý napadne slovana primitíva, ale Ježiš bol nasledovník Božieho Slova, bol totiž Slovom sám, čiže je kráľ všetkých slovanov, čiže pravých kresťanov

images

pozor na manipulácie cirkvi

autor tohoto článku svedčí o svojej odpadnutosti od kresťanskej viery aj od svojho zasväteného života. Sám manipuluje iných tým, že im podsúva o autorite cirkvi iba negatívne stanovisko a takto ich obracia ku nejakej inej autorite, asi ku tej neomylnej a najspoľahlivejšej – tej svojej. Pri svojom „prebudení“ a „oslobodení“ podáva iba svedectvo o svojom spirituálnom polospánku a postbubertálnom novopohanskom oslobodení, ktoré iných veľmi rýchlo „osvecuje a oslobodzuje“ asi tak, že ich odovzdáva do rúk nekresťanského božstva

veľmi pekne spracované video, až na 20 min., kde je Vatikán jednostranne zaradený a nemilosrdne odsúdený ako služobník šelmy a vraj je to nástroj na zotročovanie ľudstva. Pozor na takéto nespravodlivé a jednostranné mentálne úlety, kde nejaký autor diletant sa veľmi poponáhľal nielen z posudkom ale aj rozsudkom. Podobne nemôžeme všetko americké zo súčasnosti či minulosti iba zatratiť, veď to by bol slepý fanatizmus

19

nástup Nového svetového řádu

pápež František nie je dosadený NWO, ale Duchom Svätým,

je celkom možné, že OSN slúži NWO, mnohé dobré upozornenia, aby sme napr. v úcte ku iným náboženstvám neuctievali ich démonov, veru NWO začne planétu razantne atakovať, a treba ostať bdelým, varovanie pred zotročovaním či očipovaním ľudí je zatiaľ predčasná, ale je celkom opodstatnená, prisahať nám Ježiš nedovolil / Mt 5 kap/ , bezbrehá legalizácia  imigrantov a zúrivá propagácia pornografie a buzerantizmu je veru velký moderný mor, že má byť zrušený pápežský úrad aj vedenie všetkých cirkví má prebrať OSN , a mala by začať vyčíňať svetovládna ružová mafia, je to veru celkom reálna hrozba, príchod Kráľa kráľov sa blíži

biskupi, ktorí sú spomínaní ako čerpači prameňov sú schizmatickí a nie pápežom požehnaní, dátumy nástupu falošných dogiem sú až srandisticky „presné“

vraj ratifikácia zvrhlostí NWO na pravoslávnom koncile t r. určite nehrozí, skôr naopak

lujza-strakova-nestandard1

 

 

images

Za všetkým zlom sveta sú vraj jezuiti

je celkom možné, že sú to „jezuiti“, ale presne povedané odpadnutí jezuiti, ktorí boli pápežom pre ich svetovládne chúťky zrušení, a oni pokračovali v tomto nelegálnom geopolitickom športe ako ilumináti, a spolupracujú nie s nebom

radikálni vrajkatolíci

neide z nich ani duch radosti ani duch objektivity. Pápeža Františka úplne deklasujú, falošne obviňujú a teatrálne exkomunikujú. Klamú v podstatných veciach, neuznávajú II.Vatikánsky koncil ani pápežov po tomto koncile, zasievajú medzi katolíkov veľký rozkol a svoju samozvanosť dávajú do popredia. Majú tam aj prorocké impulzy radikálne a podľa evanjelia, ale úplné negovanie súčasného pápeža, jeho preklínanie či prehlásenie všetkého čo robí za antikristovské, to je silne patologický extrémizmus

vesmírní lidé

7000 strán textov, kde sa dočítate napr.aj že Ježiš na kríži nezomrel, volná láska je povolená, a spasiteľ je Aštar Šeran sediaci v UFO , ajééje

posledné varovanie

texty plné prehlbokej bohabojnosti, ale pečať, ktorá sa tu ponúka človeka nespasí ani neochráni, autorka neuznáva autoritu pápeža, čiže ona je asi poslednou „pápežkou“, a tou najspoľahlivejšou autoritou, ktorú si máme klásť do centra svojich pozorností, však?

mnohé varovania nám ľuďom však treba zdôrazniť, lebo doba je vážna a koniec tohoto skorumpovaného a eticky prehnitého systému sa blíži

 Vatikán – práčka špinavých peňazí?

tí, ktorí majú za svoju modlu peniaze, automaticky obvinia morálnu autoritu č.1 z finančných nemravností

My obyčajní veriaci, slúžiaci dolu Vám o tom nevieme povedať nič, a ani nás to veľmi netrápi. Určite sa v hospodárení akejkoľvek vlády či domácnosti či spravovaniu cirkevného spoločenstva stali a stávajú chyby, plytvania, sprenevery či úplne zbytočné výdavky nejakého megalomana. Keď si napr. podvodne dá nejaký mafián účet do Vatikánskej banky a cez ňu s pomocou nejakého skorumpovaného klerika perie tzv.špinavé peniaze, tak bolo by rozumné odsúdiť všetkých slušných ľudí vrátane svätcov, že sú prehnití a celých dvetisíc rokov kresťanstva je iba podporovaním skorumpovaných???

A tým, čo nejakú zvrhlosť v cirkvi objavia a zverejnia to, a zverejnia to s takým nafúknutím, aké veľké bolo ututlávanie zodpovedných prelátov v cirkvi a zametanie problému pod koberec,

týchto mi unáhlene nenazývajme štváčmi a vraj ako nenávidiacich cirkev,

oni tou kritikou neprávostí možno majú väčšiu úctu k pápežstvu a ku cirkvi,

než tí, čo nemo čušia v  cirkevných úradoch , trasú sa iba o to, aby ich kariéra nebola ohrozená, a popritom farizejsky kryjú tých, čo trestné činy spáchali a prenasledujú tých, čo ich odhalili

 

miss1

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *