Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Uvidíte ma v Galilei

4. apríla 2016 Pavel 0 Comments

Tí, čo slúžia Bohu na okraji, tí sú v centre diania.

A tí, čo sa tisnú iba do centra, skončia na okraji

 príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána:

Kde je moja Galilea?

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň,

evanjelium tejto nedele nám rozpráva o začiatkoch Ježišovho verejného života v mestách a dedinách Galiley. Jeho misia nevychádza z Jeruzalema, z náboženského centra a tiež centra spoločenského a politického, ale vychádza z okrajovej oblasti, z oblasti, ktorou prísnejší židia opovrhovali, pretože v nej boli prítomné rozličné skupiny cudzieho obyvateľstva. Preto ju prorok Izaiáš označuje ako «Galilea pohanov» (Iz 8,23). Je to pohraničné územie, prechodová zóna, kde sa stretávali ľudia líšiaci sa rasou, kultúrou i náboženstvom. Galilea sa takto stáva symbolickým miestom pre otvorenie sa evanjelia všetkým národom. Z tohto hľadiska sa Galilea podobá svetu dneška: spoločná prítomnosť rozličných kultúr, nutnosť porovnávania a nutnosť stretávania sa.

Aj my sme každodenne pohrúžení v „Galilei národov“, a v tomto type prostredia sa môžeme zľaknúť a podľahnúť pokušeniu budovania opevnení, aby sme boli bezpečnejší a viac chránení. No Ježiš nás učí, že Dobrá zvesť, ktorú prináša, nie je vyhradená jednej časti ľudstva, ale má byť sprostredkovaná všetkým. Je to radostná zvesť určená tým, ktorí ju očakávajú, ale aj tým, ktorí azda už nič neočakávajú a nemajú ani silu hľadať a pýtať sa. Tým, že začína v Galilei, nás Ježiš učí, že nikto nie je vylúčený z Božej spásy, ba viac, že Boh uprednostňuje začať od periférie, od posledných, aby zachytil všetkých. Učí nás metóde, svojej metóde, ktorou však vyjadruje obsah, a tým je Otcovo milosrdenstvo. «Každý kresťan a každé spoločenstvo bude rozpoznávať, akú cestu si žiada Pán, ale všetci sme pozvaní toto povolanie prijať. Vyjsť z vlastnej pohodlnosti a mať odvahu dosiahnuť všetky periférie, ktoré potrebujú svetlo evanjelia» (Evangelii gaudium, 20).

Ježiš nielenže začína svoju misiu z miesta mimo centra, ale aj od ľudí, ktorých možno označiť, dá sa tak povedať, za ľudí „nízkeho profilu“. Pri výbere svojich prvých učeníkov a budúcich apoštolov sa neobracia na školy zákonníkov a učiteľov Zákona, ale na ľudí ponížených, na jednoduchých ľudí, ktorí sa usilovne pripravujú na príchod Božieho kráľovstva. Ježiš ich ide povolať tam, kde pracujú, na breh jazera: sú to rybári. Povoláva ich a oni ho nasledujú, okamžite. Zanechávajú siete a idú s ním: ich život sa stane mimoriadnym a očarujúcim dobrodružstvom.

Drahí priatelia a priateľky, Pán povoláva aj dnes! Pán prechádza po cestách nášho každodenného života. Aj dnes v tejto chvíli, tu, Pán prechádza námestím. Povoláva nás ísť s ním, pracovať s ním pre Božie kráľovstvo v „Galileách“ našich čias. Nech každý z vás uvažuje: Pán dnes prechádza, Pán na mňa hľadí, pozerá sa na mňa! Čo mi Pán hovorí? A ak niekto z vás počuje, že Pán mu hovorí „nasleduj ma“, nech je odvážny, nech ide s Pánom. Pán nikdy nesklame. Počúvajte vo vašom srdci, či vás Pán volá k nasledovaniu. Nechajme sa zachytiť jeho pohľadom, jeho hlasom, a nasledujme ho! «Aby radosť evanjelia dosiahla až ku krajom zeme a aby žiadna periféria nezostala bez jeho svetla» (Evangelii gaudium, 288).“

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt galilea izrael

Pápež František v sobotu 19. apríla 2014 predsedal veľkonočnej vigílii v Bazilike sv. Petra, pri ktorej udelil krst desiatim katechumenom. V homílii sa zameral na Ježišove slová z Matúšovho evanjelia, ktorými vzkriesený Pán odkazuje učeníkom, aby sa vrátili do Galiley, kde sa s ním opäť stretnú. Ako vysvetlil,

„ísť do Galiley“ znamená vrátiť sa na miesto svojho prvého stretnutia s Pánom,

oživiť v sebe celý príbeh svojej viery, znovuobjaviť svoj krst ako živý prameň a načerpať tak novú energiu pre kresťanský život: „Je to návrat k prvotnej láske, aby sme prijali oheň, ktorý Ježiš zapálil vo svete, a aby sme ho priniesli všetkým, až po samý kraj zeme.“

Svadba v Káne Galilejskej

„Evanjelium o vzkriesení Ježiša Krista začína cestou žien k hrobu na úsvite dňa po sobote. Idú k hrobu uctiť si Pánovo telo, ale nájdu ho otvorený a prázdny. Mocný anjel im povie: «Nebojte sa!» (Mt 28,5) a prikáže im, aby išli zaniesť učeníkom správu: «Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley» (v. 7). Ženy sa ihneď vydajú na cestu a sám Ježiš im ide v ústrety a povie im: «Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia» (v. 10).

Po smrti Majstra sa učeníci rozpŕchli; ich viera bola rozbitá na kúsky, zdalo sa, že je všetkému koniec, istoty padli, nádeje vyhasli. Ale teraz tá správa žien, aj keď neuveriteľná, prichádza ako lúč svetla do tmy. Správa sa šíri: Ježiš vstal ako povedal… A tiež príkaz, aby išli do Galiley; dvakrát ho ženy počuli, najprv od anjela, a potom od samého Ježiša: «Nech idú do Galiley, tam ma uvidia.»

Galilea je miesto prvého povolania, kde sa to všetko začalo! Treba sa vrátiť tam, vrátiť sa na miesto prvého povolania. Ježiš kráčal po brehu jazera, keď rybári spúšťali siete. Povolal ich a oni všetko zanechali a išli za ním (porov. Mt 4,18-22). Vrátiť sa do Galiley znamená pripomenúť si všetko, počnúc krížom až po víťazstvo. Pripomenúť si všetko – kázanie, zázraky, novú komunitu, oduševnenia a úteky, až po zradu. Pripomenúť si všetko počnúc od konca, ktorý je novým začiatkom, od tohto najvyššieho skutku lásky.

Aj každý z nás má takú ‚Galileu‘ na začiatku svojej cesty s Ježišom. ‚Ísť do Galiley’ znamená niečo pekné, znamená to pre nás znovuobjavenie krstu ako živého prameňa, načerpanie novej energie pre korene našej viery a nášho kresťanského života. Vrátiť sa do Galiley znamená v prvom rade vrátiť sa tam, na to žiarivé miesto, kde sa ma na začiatku mojej cesty dotkla Božia milosť. Práve od tejto iskry môžem zapáliť oheň pre dnešok, pre každý deň, a priniesť teplo a svetlo svojim bratom a sestrám. Od tejto iskry sa zapáli pokorná radosť, radosť, ktorá nie je zraňovaná bolesťou a zúfalstvom, radosť dobrá a tichá.

 

V živote kresťana existuje po krste aj iná, viac bytostná Galilea: skúsenosť osobného stretnutia s Ježišom Kristom, ktorý ma povolal, aby som ho nasledoval a mal účasť na jeho poslaní. V tomto zmysle vrátiť sa do Galiley znamená uchovávať si v srdci živú spomienku na toto povolanie, keď Ježiš vstúpil na moju cestu, milosrdne sa na mňa pozrel a požiadal ma, aby som ho nasledoval; obnoviť si spomienku na tú chvíľu, kedy sa jeho oči stretli s mojimi, na okamih, keď mi dal pocítiť, že ma miluje.

Dnes, v túto noc, sa môže každý z nás sám seba opýtať: čo je tou mojou Galileou? Kde je tá moja Galilea? Mám ju v pamäti? Zabudol som na ňu? Kráčal som cestami a chodníkmi, na ktorých som na ňu zabudol. Pane, pomôž mi. Povedz mi, ktorá je to tá moja Galilea. Vieš, že sa tam chcem vrátiť, aby som sa stretol s tebou a nechal sa objať tvojím milosrdenstvom.

Evanjelium Veľkej noci je jednoznačné: musíme sa tam vrátiť, aby sme videli vzkrieseného Ježiša a stali sa svedkami jeho vzkriesenia. Nie je to krok dozadu, nie je to nostalgia. Je to návrat k prvotnej láske, aby sme prijali oheň, ktorý Ježiš zapálil vo svete, a aby sme ho priniesli všetkým, až po samý kraj zeme.

«Galilea pohanov» (Mt 4,15, Iz 8,23): horizont Vzkrieseného, horizont Cirkvi; mocná túžba po stretnutí… Vydajme sa na cestu!“

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *