Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Dobrý pastier

1. mája 2017 Pavel 0 Comments

cirkevné dejiny A.Truchlý

jééé, vraj mnohí moslimovia sa obracajú na kresťanstvo

„evanjelizátori“ čo vyprázdnili Kristov kríž

sila mlčania

pozor na nebezpečnú dobrácku naivitu

biskupi majú iný názor ako súčasný pápež

„aj kritika nám pomáha kráčať správnou cestou“

dobrý pastier??

srdce mu zatienilo rozum?

závislí na svojich poraneniach

„modliť sa neúnavne, vždy kráčať a zo srdca sa podeliť“.

„Neúnavne sa modliť. Pretože môžeme byť „rybármi ľudí“, len ak ako prví uznáme, že sme „ulovení“ nežnosťou Pána,“ upozornil pápež František.

Druhým dôležitým postojom je „vždy kráčať, pretože kňaz nikdy nie je „v cieli“. Ostáva stále učeníkom, pútnikom po cestách evanjelia a života, s výhľadom na prah Božieho tajomstva a na svätú zem ľudí, ktorí sú mu zverení.“

Kňaz je v službe pre druhých a je dôležité, aby sa vedel deliť, dodal do tretice pápež František:

„Podeliť sa od srdca, pretože kňazský život nie je byrokratická kancelária, ani súhrn náboženských a liturgických praktík na odbavenie…. Byť kňazmi je dávať život pre Pána a pre bratov, nesúc na vlastnom tele radosti a bolesti ľudu, vynakladajúc čas a pozornosť iným pre uzdravenie ich zranení, a ponúknuc všetkým nežnosť Otca.“

                                            povzbudenie pápeža ku svetovému dňu médií 27.5.2017
korupcia je formou rúhania
byť fanúšikom svojej cirkvi
integrálny rozvoj 
otvorme sa Božím prekvapeniam

Müller: V Rímskej kúrii a nielen tam vládne klíma strachu

Rím, 3.10.2017 (kath.net/jg) 021 191 – „V Rímskej kúrii vládne klíma strachu. Krátke, či nevinné slovo kritiky často stačí, aby niekto upadol do nemilosti. Tieto poznámky sa donesú pápežovi Františkovi a falošne obvinené osoby nemajú nijakú možnosť sa brániť. O tom ma ubezpečili z rôznych oblastí Kúrie. Tento jav nie je obmedzený na Vatikán. Na vysokých školách a univerzitách je to podobné. Každý, kto spochybní posynodálny pápežský dokument ´Amoris laetitia´, najmä často diskutovanú poznámku 351, ohrozuje svoju akademickú kariéru,“ povedal kardinál Müller v interview s Edwardom Pentinom z National Catholic Register.
V diskusii o „Amoris laetitia“ bývalému prefektovi Kongregácie pre náuku viery chýba rozhovor medzi zástupcami rôznych interpretácií:
„Je veľkým nebezpečenstvom pre Cirkev, že niektoré ideologické skupiny sa prezentujú ako výluční strážcovia jedine správneho výkladu ´Amoris laetitia´. Myslia si, že majú právo, všetkých, čo majú iný názor, odsudzovať ako hlúpych, neústupných, staromódnych, stredovekých a tak ďalej. Nikto nemôže tvrdiť, že kardinál Caffarra nerozumel ničomu z morálnej teológie. Napriek tomu sme našli kritiku jeho ´nekresťanského správania´ vo vatikánskych novinách ´L’Osservatore Romano´,“ kritizoval kardinál Müller a dodal:
„Zlepšenie súčasnej situácie možno dosiahnuť iba fundovanou teologickou diskusiou. Pápež František mal kardinálom, ktorí vyjadrili pochybnosti – ´dubia´ poskytnúť audienciu, najlepšie ešte pred zverejnením toho listu.
Kardinál Müller znova zdôraznil, že „Amoris laetitia“ neobsahuje nijakú novú náuku, ale potvrdzuje tú existujúcu. Otázkou je iba pastoračná aplikácia v mimoriadnych situáciách. K špekuláciám o možných autoroch v pozadí sa kardinál vyjadriť nechcel a vyhlásil: „Je to v konečnom dôsledku dokument pápeža celkom nezávisle od toho, či iní k nemu prispeli.“
Sám bol vždy lojálny voči pápežovi ako zdôraznil. Iné tvrdenia „vatikanistov“ z „ultramontánnych kruhov“ a anonymnej skupiny „falošných priateľov“ okolo Svätého Otca kardinál odmietol.
„Celý svoj život kňaza, teológa a biskupa som pracoval pre Božie kráľovstvo a jeho svätú Cirkev. Prezentovať ma ako nepriateľa nástupcu Svätého Petra je šialené a nespravodlivé,“ zdôraznil kardinál Müller doslova. –zg-

 

Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!Dnešné evanjelium (Jn 14,15-21), ktoré je pokračovaním z minulého týždňa, nás uvádza do tej strhujúcej a dramatickej chvíle, ktorou je Ježišova posledná večera s jeho učeníkmi. Evanjelista Ján zachytáva z Pánových úst a srdca jeho posledné ponaučenia pred umučením a smrťou.Ježiš sľubuje svojim priateľom v tej smutnej a tmavej chvíli, že po ňom dostanú «iného Parakléta» (v.16). Toto slovo znamená iného Zástancu, iného Obrancu, iného Tešiteľa: «Ducha pravdy» (v. 17). A dodáva: «Nenechám vás ako siroty, prídem k vám» (v. 18).Tieto slová šíria radosť z nového Kristovho príchodu: on, vzkriesený a oslávený prebýva v Otcovi a zároveň prichádza k nám v Duchu Svätom. A v tomto jeho novom príchode sa odhaľuje naše nové zjednotenie s ním a s Otcom: «Spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás» (v. 20).Meditujúc tieto Ježišove slová, dnes vnímame so zmyslom pre vieru, že sme ľudom Božím v spoločenstve s Otcom a s Ježišom prostredníctvom Ducha Svätého. V tomto tajomstve spoločenstva Cirkev nachádza nevyčerpateľný zdroj svojho poslania, ktoré sa uskutočňuje skrze lásku.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: «Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého» (v. 21). Je to láska, ktorá nás uvádza do poznania Ježiša, vďaka pôsobeniu tohto „Zástancu“, ktorého Ježiš poslal, čiže Ducha Svätého.

Láska k Bohu a k blížnemu je tým najväčším prikázaním Evanjelia. Pán nás dnes volá, aby sme veľkodušne odpovedali na evanjeliové povolanie k láske, dajúc Boha do stredu nášho života a venujúc sa službe bratom, zvlášť tým, čo sú najviac odkázaní na podporu a útechu.

Ak jestvuje postoj, ktorý nie je nikdy ľahký, nikdy nie je samozrejmý ani pre kresťanskú komunitu, potom je to práve toto vedieť sa milovať, mať sa radi podľa Pánovho príkladu a s jeho milosťou. Neraz nezhody, nadradenosť, závidenie si, rozdelenia, zanechávajú stopu aj na krásnej tvári Cirkvi.

Spoločenstvo kresťanov by malo nažívať v Kristovej láske, a naopak práve tam strká „Zlý“ svoje kopýtko, a my sa neraz necháme oklamať. A odnášajú si to tí, čo sú v duchovnom zmysle slabší. Koľkí z nich – a vy poznáte niektorých – koľkí z nich sa vzdialili, pretože sa necítili byť prijatí, necítili sa byť pochopení, necítili sa byť milovaní. Koľko ľudí sa vzdialilo, napr. z niektorej farnosti alebo spoločenstva, kvôli atmosfére klebetenia, žiarlivosti, závisti, s ktorou sa tam stretli.

Vedieť milovať nie je ani pre kresťana niečím, čo by nadobudol raz navždy. Každý deň musíme začínať nanovo, musíme sa cvičiť, aby sa naša láska k bratom a sestrám, ktorých stretávame, stala zrelou a očistenou od tých obmedzení alebo hriechov, ktoré ju robia čiastkovou, egoistickou, neplodnou a nevernou.

Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať. Počúvajte pozorne: každý deň sa musíme učiť umeniu milovať, každý deň sa musíme s trpezlivosťou učiť v Kristovej škole, každý deň si musíme odpúšťať a hľadieť na Ježiša, a to za pomoci tohto Zástancu, tohto Tešiteľa, ktorého nám Ježiš poslal, a ktorým je Duch Svätý.

Nech nám Panna Mária, dokonalá učeníčka svojho Pána, pomáha byť stále viac poddajnými Paraklétovi, Duchu pravdy, aby sme sa každý deň učili milovať sa navzájom tak ako nás miloval Ježiš.“

 

Príhovor pápeža Františka
egyptským kňazom a zasväteným osobám
 
Vatikán/Egypt 29. apríla – Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka kňazom, zasväteným osobám a seminaristom, ktorý predniesol v priestoroch patriarchátneho seminára v Káhire v sobotu 29. apríla počas svojej 18. apoštolskej cesty v Egypte.Vaše Blaženosti, drahí bratia a sestry,Al Salamò Alaikum!  (Pokoj vám!)„Toto je deň, ktorý učinil Pán, radujme sa v Ňom! Kristus navždy premohol smrť, radujme sa v Ňom!“Som šťastný, že som medzi vami na tomto mieste formácie kňazov, ktoré je srdcom Katolíckej cirkvi v Egypte. Som šťastný, že môžem pozdraviť kňazov, zasvätených a zasvätené malého katolíckeho stáda v Egypte, „kvas“, ktorý – spoločne s našimi pravoslávnymi bratmi – Boh pripravuje pre túto požehnanú zem, aby v nej mohlo rásť jeho Kráľovstvo (porov. Mt 13,13).Chcem sa vám predovšetkým poďakovať za vaše svedectvo a za všetko dobro, ktoré každý deň uskutočňujete, keď pracujete uprostred mnohých výziev s často iba v slabých útechách. Taktiež vám túžim dodať odvahu! Nemajte strach z bremena každodennosti, z ťarchy ťažkých okolností, ktorými niektorí z vás musíte prechádzať. My uctievame Svätý kríž, prostriedok a znak našej spásy.
Kto uteká pred krížom, uteká pred Zmŕtvychvstaním!
«Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo» (Lk 12,32).Ide teda o vieru, vydávanie svedectva pravdy, rozsievanie a pestovanie, no bez očakávania zberu úrody. V skutočnosti my zbierame plody po zástupe tých pred nami, tak zasvätených ako aj iných, ktorí veľkodušne pracovali v Pánovej vinici: vaše dejiny sú ich plné!Uprostred mnohých demotivujúcich faktorov a medzi množstvom prorokov skazy a odsúdenia, uprostred negatívnych a zúfalých hlasov, vy buďte pozitívnou silou, buďte svetlom a soľou tejto spoločnosti; buďte lokomotívou, ktorá ťahá vlak smerom vpred, priamo smerom k cieľu; buďte rozsievačmi nádeje, budovateľmi mostov a tými, čo pracujú na dialógu a zhode.To je však možné len vtedy, ak zasvätená osoba nepodľahne pokušeniam, s ktorými sa stretáva každý deň na ceste. Na niektoré z tých najvážnejších by som teraz chcel poukázať. Vy ich poznáte, lebo tieto pokušenia dobre opísali už prví egyptskí mnísi.1. Pokušenie nechať sa stiahnuť a nie viesť. Povinnosťou Dobrého Pastiera je viesť stádo (porov. Jn 10,3-4), priviesť ho na zelené pašienky a k zdroju vody (porov. Ž 23). Nemôže sa nechať stiahnuť sklamaním a pesimizmom: „Čo tu môžem robiť?“ Dobrý Pastier je vždy plný podnetov a kreativity, ako prameň, ktorý chrlí vodu, i keď je uprostred sucha; vždy má slová prívetivej útechy, i keď je jeho srdce zronené; je otcom, keď sa k nemu jeho synovia správajú vďačne, no najmä vtedy, keď sú mu nevďační (porov. Lk 15,11-32). Naša vernosť Pánovi nikdy nesmie závisieť od ľudskej vďačnosti: «Tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti» (Mt 6,4.6.18).2. Pokušenie neustále sa sťažovať. Je veľmi ľahké obviňovať vždy druhých, pre nedostatky predstavených, pre cirkevné či sociálne podmienky, pre obmedzené možnosti… Ale zasvätený človek je ten, ktorý – pomazaný Duchom Svätým – premieňa každú prekážku na príležitosť, nie každú ťažkosť na výhovorku! Kto sa stále sťažuje, v skutočnosti nechce pracovať. Preto Pán, obrátiac sa na pastierov, hovorí: «Vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená» (Hebr 12,12; porov. Iz 35,3).3. Pokušenie k ohováraniu a závisti. A to je strašné [pokušenie]! Nebezpečenstvo je vážne, keď sa zasvätený namiesto toho, aby pomáhal tým malým rásť a radovať sa z úspechov svojich bratov a sestier, nechá ovládať závisťou a zraňuje ostatných ohováraním; keď namiesto toho, aby sa odhodlal rásť, začína ničiť tých, čo rastú; keď namiesto toho, aby nasledoval dobré príklady, súdi ich a umenšuje ich hodnotu. Závisť je rakovinou, ktorá za krátky čas zničí akékoľvek telo: «Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť» (Mk 3,24-25). Vskutku, nezabudnite, «závisťou diabla prišla na svet smrť» (Múd 2,24). Ohováranie je jej prostriedkom i zbraňou.4. Pokušenie k porovnávaniu sa s ostatnými. Bohatstvo spočíva v rozdielnosti a jedinečnosti každého z nás. Porovnávanie sa s tými, čo sú na tom lepšie, nás často vedie k nevraživosti; porovnávanie sa tými, ktorí sú na tom od nás horšie, nás zas často privádza k pýche a lenivosti. Ten, kto má sklon vždy sa porovnávať s ostatnými, skončí ustrnutý sám v sebe. Naučme od sv. Petra a Pavla ako žiť pri rozdielnosti pováh, chariziem a názorov, v poslušnosti a poddajnosti Duchu Svätému.5. Pokušenie k „faraónstvu“ – veď sme v Egypte! – to znamená k zatvrdeniu si srdca a jeho zavretiu pred Pánom a bratmi. Ide o pokušenie vyvyšovať sa nad ostatných, a teda podriaďovať si ich pre namyslenosť; o pokušenie predpokladať, že sa máme nechať obsluhovať, nie slúžiť. Od počiatku je to bežné pokušenie medzi učeníkmi, ktorí – ako hovorí evanjelium – „sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší“ (Mk 9,34). Protiliekom na tento jed je nasledovné: «Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých» (Mk 9,35).6. Pokušenie k individualizmu. Známe egyptské príslovie hovorí: „Ja, a po mne potopa“. Je to pokušenie egoistov, ktorí cestou strácajú cieľ a namiesto toho, aby mysleli na ostatných, myslia len na seba. Pritom za to ale necítia nijakú hanbu; práve naopak, ospravedlňujú samých seba. Cirkev je takým spoločenstvom veriacich, Kristovým telom, kde záchrana jedného člena je úzko zviazaná so svätosťou všetkých ostatných (porov. 1 Kor 12,12-27;Lumen gentium 7). Individualista je však dôvodom k pohoršeniu a sporom.7. Pokušenie kráčať bez kompasu a cieľa. Zasvätený stráca svoju identitu a začína byť „ani ryba, ani rak“. Žije so  srdcom rozdeleným medzi Bohom a svetom. Zabúda na svoju prvotnú lásku (porov. Zjv 2,4). V skutočnosti, bez jasnej a pevnej identity zasvätený kráča bez orientácie a namiesto toho, aby viedol ostatných, tak ich rozháňa. Vašou identitou ako detí Cirkvi je byť koptami – čiže byť pevne uchytení vo vznešených a starobylých koreňoch – a  byť katolíkmi, čiže byť súčasťou jednej a univerzálnej Cirkvi: ako strom, ktorý čím lepšie je zakorenený v zemi, tým vyššie sa týči k nebu!Drahí kňazi, drahí zasvätení, nie je ľahké odolávať uvedeným pokušeniam, no je to možné, ak sme naštepení na Ježiša: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne“ (Jn 15,4). Čím viac sme zakorenení v Kristovi, tým viac sme živí a úrodní! Len tak si vo svojom živote s Bohom a vo svojej službe môže zasvätená osoba uchovať úžas a vášeň onoho prvého stretnutia s ním, príťažlivosť a vďačnosť. Kvalita nášho zasvätenia závisí od kvality nášho duchovného života.Egypt obohatil Cirkev nesmiernym pokladom mníšskeho života. Vyzývam vás, preto, aby ste čerpali z príkladov sv. Pavla Pustovníka, sv. Antona, svätých Otcov púšte, početných mníchov, ktorí svojím životom a príkladom otvorili brány neba mnohým bratom a sestrám; tak aj vy môžete byť svetlom a soľou, to znamená pohnútkou ku spáse vás samých i ku spáse všetkých ostatných, veriacich i neveriacich, a zvlášť tých najposlednejších, núdznych, opustených a odhodených.Svätá rodina nech chráni a požehnáva všetkých vás, vašu krajinu a všetkých jej obyvateľov. Z hĺbky svojho srdca želám každému z vás všetko dobro a skrze vás pozdravujem i veriacich, ktorých vám Boh zveril do opatery. Nech vám Pán udelí ovocie Ducha Svätého: «lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť» (Gal 5,22).Navždy zostanete v mojom srdci a modlitbe. Majte odvahu, kráčajte vpred s Duchom Svätým! „Toto je deň, ktorý učinil Pán, radujme sa v Ňom!“ A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť!Preklad: Slovenská redakcia VR -mk, jbzbytočný exhibicionizmushttps://www.youtube.com/watch?v=aYfwvBWAzVs

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *