Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Tá naša infekcia predivná

3. apríla 2015 Pavel 0 Comments

Je zvláštne, že mnoho vecí, na ktoré kladieme zvláštny dôraz
Ježiš vôbec nevyslovil
Naopak, na mnohé veci, na ktoré my dôraz vôbec nekladieme
Ježiš robil

Richard Rohr

volá sa to aj pánbožkársky syndróm

Polokatolíci na Slovensku sú poznačení predivnou spirituálnou infekciou

Veľmi mnohí sa spovedajú zo 6.prikázania

akoby to bolo prikázanie prvé

Čiže nevyzretá láska ku sebe  a tie moje malé a často hlúpe veci

alebo techtle mechtle s inými

To  toto je  v živote podstatné?

         To toto predovšetkým majú riešiť Ježišovi učeníci ??         

   /infantilitas stupiditatis/

Z tejto trápnej puberty či až zoženštelosti sa musíme duchovní muži

jednoznačne a čo najskôr oslobodiť

lebo skončíme nedôstojne ako ťapákovskí trpáci a nevykúpení muži

Nahnité ovocie tejto desaťročiami neliečenej skrivenosti je aj to, že napr.

 v životopisoch svätých v slovenskom jazyku sa zametajú hriechy 

obvinenia proti čistote

  u svätých „pod koberec“, akoby táto hanba vôbec v cirkvi  neexistovala.

Problém existovať neprestane

 ak pred ním teatrálno – asexuálne

 privierame oči a máme ich zalepené stáročnými „karpinami“…

Je to pravdepodobne falošná hanba, pochádzajúca od našich

pohansko slovanských predkov

a z ich nesvätého „milovania sa navzájom“ vo svätohájoch

Voči moru necudnosti a nezosľachenému erósu

Cirkev musela robiť mnohé protiopatrenia

ale neraz to niektorí jej predstavitelia aj prehnali

Napr. košický biskup A. Fischer Colbrie,

    inak vzdelaný  muž ovládajúci 11 jazykov a žijúci v povesti svätosti     

 pred sto rokmi vydal nariadenie, že ak niekto navštívi kúpele aj 

v plavkách, kde sú obidve pohlavia, má vraj ťažký hriech…

Sme tu my veru veľmi divne niektorí tou biblickou giga šestkou

ale poriadne“stigmatizovaní“…

Aj kôli tomuto nariadeniu nebude vyhlásený za svätého, lebo to bol blud.

milenarizmus1

Zbabelé udania a satanské osočenia
iba negativizovanie iného, čiže nenávisť 
ničenie dobrej povesti a krádeže dobrého mena
neférové vyhodenia zo zamestnania
krivé prísahy a falošné spovede
nemilosrdné odsúdenia
upálenia či ukameňovania za iný názor
klamstvá priamo do očí
svätokrádežné sv. príjímania
  šaškovania pred oltárom
„strkanie hláv do piesku“
sú napríklad 
oveľa závažnejšie delikty a trestné činy
ako sú klasické hriechy proti 6. a 9. prikázaniu

 

 Toto sú tzv. duchovné zasmilnenia par excellance, desaťnásobne horšie ako smilstvá telesné.V tých je totiž aj keď dogebrený, ale aspoň náznak toho, že chcem urobiť niekomu dobre, aj sebe, ale v tom zaprasačení duchovnom je vyslovené prianie zloby, robenie zla inému, a nie iba na krátku dobu, ale je to zloba aj dlhotrvajúca…Ak má niekto prevrátené hodnoty, tak ten je  celoživotne zadlávený takýmito predsudkami a stratil schopnosť rozlišovať. Čiže je postihnutý veľmi vážnou chorobou, stratou zdravého úsudku, ktorú medicína volá demencia.

U pánbožkárov
čiže polokresťanov, čo majú gestá a masky superveriacich
 je „dogmou“ niečo, čo učením viery vôbec nie je
a mienkotvorným  je niečo
čo je eticky ale satanmi  poriadne skrivené
Hlavne sa držia falošnej dogmy,ktorá nie je nikde napísaná:
„Čo len na to povedia ľudia“…
pre nich je najdôležitejší povrch a nie vnútro
Čo si o tom myslí Boh, evanjelium a nebešťania
to je vraj nie že nepodstatné, ale je to ako nič!

 

O podobných vyčíňaniach

kostolných hercov a manekýnov 

praví proroci všetkých čias hovorili

ako o tom skutočnom

smilstve ducha

ktoré sa často

rado schováva pod náboženskou maskou

takzvanej „presvätej vernosti a čistoty“

 

Ďalšia obludnosť v našom správaní je napr. vtedy, keď sa poloslušný polokatolík začervená pri pohľade na fotku nahej ženy, a myslí si pri, že asi spáchal ten najväčší hriech, a že urobil to najväčšie hrdinstvo, keď svoj pohľad od toho obrázku odvrátil, ale absolútne ho netrápi to, že splodil nejakej žene dieťa, a potom sa na nich vykašlal, prepísal majetok po rodičoch iba na seba, a so súrodencami sa nemal potrebu podeliť a v krčme sa vychvaľuje s tým, ako volil toho, kto vytuneloval slovenskú krajinu…  Chudák, hrá sa akože na pánbožkára, ale ovocie jeho života je trápna etická produkcia a robenie pekla iným zo života?
 

Je to ťažká pseudoreligiózna patogenita

je to vážny nádor na duchovnom mozgu

 poškodenie bytia tzv. svätuškárstvom

a aj pseudokresťanským  primitivizmom…

Inteligenti to pochopia hneď

ale primitívom to treba asi opakovane nakričať do

ich predsudkami zasmilnených „tekvíc a makovíc“

ťapákovsky zdarebáčeno zaprasačených myšlienkových zlozvykov

že poprehadzované hodnoty sú dielom temných síl

našou povinnosťou
je pochopiť podstatu problému
dospelo a mužne nečušať ako
zbabelý nemý sluha
nie iba zahanbene a porazenecky zvesiť hlavu
ale tento bordel začať upratovať
najlepšie okamžite

Sv. Ján Vianney

bol obvinený, že je nemanželským otcom jedného dieťaťa v Arse. Tam nastalo „peklo“ obvinenia voči farárovi, toho to naštartovalo do veľkého pokánia, ukľudnilo sa to až za dva roky, kedy  ozajstný otec toho dieťaťa prinútený okolnosťami /zadlávený stromom/ prehlásil, že otec je on, a že ich farár je nevinný. 

Sv. Katarína Sienská

bola obvinená, že je lesbička. Obvinila ju z toho jedna Andrea, ktorá tak zapáchala, že ju nik nechcel preto opatrovať. Raz jej sv.Katarína boskala  ranu, iba ako Kristovu ranu, a primitívna pacientka ju osočila vraj z nemravnosti… Rana v jej necudnom srdci bola oveľa závažnejšia, ako tie na hnisajúcom tele…

Sv. Tomáš Aquinský

Rodina nesúhlasila s jeho zasvätením sa Božiemu kráľovstvu, a tak ho vrhli do zamknutej miestnosti, a sotili mu tam ľahkú ženu, aby ho zviedla. On chytil v sebaobrane na ňu horiacu fakľu

Sv. Gerard Majella

bol obvinený z nelegálneho sexovania jednou paňou, u ktorej prenocoval. Mlčal a modlil sa, a judáška mala silné výčitky svedomia, a priznala sa, že tohoto svätca sprosto osočila.

Sv. Emerám

ako biskup zobral na seba obvinenie, že on je otec jedného dieťaťa, aby zachránil pred potupou jeho matku. V skutočnosti otcom nebol, použil iba svätú lesť, aby zachránil vojvodovej dcére česť.

Sv. Narcis

charakterovo asi veľmi čistý biskup z prvých storočí, lebo bol osočený sprostými nemravníkmi z extra veľkých nemravností…

sv Atanáz

Tohoto biskupa zo 4 st. ariánski bludári, ktorí sa pchali do kresťanských pozícií, priamo v lone cirkvi nehoráznym spôsobom prenasledovali tohoto svätca a opakovane ho posielali asi päť krát spolu 17 rokov do vyhnanstiev, nahuckali a na koncile pred biskupmi pošpiňovali bez hanby povesť poctivého pravoverného biskupa a nechali na neho žumpáriť vymyslené smilné eskapády od úbohej štetky

stiahnuť (1).jpg66666

Sv. Páter Pio

stigmatizovaný taliansky kapucín, bol ako 75 ročný obvinený, že je podvodník, masochista a že smilnil z viacerými ženami. Z Vatikánu prišiel arcibiskup vizitátor, a tomu vypovedali niektoré ženy pod prísahou a aj to reálne podpísali, že mali vraj s pátrom Piom nemravný sexuálny pomer. Okrem toho v spovedi nabulikali viacerým kňazom tam aj v okolí, že spolu vraj hrešili. „Vtelené diablice“ sa tvárili, že sú oddané katolíčky a prejavovali pátrovi divadelný  obdiv, ale išli sofistikovane na to, aby jeho dobrá povesť ako kňaza bola „dokonale“ zavraždená… Bolo to päť sestier Serinettinneliových a najmä jedna z nich Elvíra, ktorá asi surovo žiarlila na pátrovu vzácnu priateľku a duchovnú sestru Cleonice. Pekelné sily ju ovládli a začali na svätca „žumpáriť“. Sami kňazi, ktorí sympatizovali s pátrom boli ako naivní jojkovia dezorientovaní, a neverili, že je morálne čistý po takých „úprimných“ spovediach žien eštébáčiek. Bola mu 3 roky zakázaná spovedná činnosť a bol tak samým Vatikánom čiastočne suspendovaný. Prispeli ku tomu aj ženy nahuckané slobodomurármi a niektorí súdruhovia spolubratia, ktorí asi zo závisti pre pátrovu obrovskú popularitu podávali Vatikánu o ňom iba negatívne hlášky. Pápež sv. Ján XXIII. bol konšternovaný, keď sa neskôr dozvedel, že ho informátori dezinformovali, a prehlásil: „Oklamali ma, oklamali! Nikdy som neublížil ani muche. Páter Pio je Boží muž.“  Istý arcibiskup vraj prisahal pred pápežom na svoj náprsný kríž, že videl pátra Pia, ako si klincom robí stigmy sám. Možno aj videl, asi vo videní od zlého ducha, ktorý pátra aj fyzicky aj extra vydarenými klebetnými kydmi roky ničil. Roky sme tu nevedeli, ako páter skryto trpel, lebo v jeho životopisoch v slovenčine sa o tom nepísalo. Nie je to veru jeden prípad, keď zlo vyčíňa cez sprosté majstrovské lži nainfikované peklom cez herečky  akoby z národného divadla a vraj „oddané katolíčky“a ich verných divákov a poslucháčov, „nábožných“ súdruhov medzi bratmi…  

Obrazek

                                   od roku 1967  dodnes telo sv. pátra Pia odpočíva v neporušenom stave

           „Keď nosíš ruženec, satana bolí hlava. Keď ho používaš, on padá.

Keď vidí, ako sa modlíš, omdlieva“…

Svätý páter Pio o kríži

Trpíte, ale tiež verte, že sám Ježiš trpí vo vás a pre vás.

RADY

Vzor, o ktorom by sme mali uvažovať a podľa ktorého by sme mali formovať svoje vnútro, je Ježiš Kristus. On si však za svoju zástavu vyvolil kríž. Chce teda, aby aj jeho nasledovníci vykročili na cestu smerujúcu na Kalváriu, niesli si svoj kríž a napokon rozpätí na ňom aj zomreli. Len takto skutočne dosiahneme spásu.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 4. SEPTEMBER 1916

Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky. V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, I. JÚL 19156

Každý človek sa musí naučiť otvárať sa Božiemu Duchu, aby sa ho dotýkal, obrusoval ho a vyhladzoval. Vtedy totiž pôsobí aj ako lekár našich duší, lebo keď sú dobre obrúsené a vyhladené, dokážu sa zjednotiť s Božou vôľou. (…) Dajte si preto toto láskyplné a milé predsavzatie: buď zomriem alebo sa nechám vyliečiť. A pretože nechcete duchovne zahynúť, skúste sa nechať dokonale vyliečiť. Na to, aby ste boli zdravá, musíte chcieť znášať ošetrovanie a úpravy božského Lekára. Úpenlivo ho proste, aby vás ničoho neušetril, len nech vás zachráni.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 10. DECEMBER 1917

Sťažujete sa, že sa stále vracajú tie isté trápenia. Pozrite sa však, otče, čoho sa máte ľakať? Bojíte sa božského Remeselníka, ktorý takýmto spôsobom vybrusuje svoj majstrovský kus? Chceli by ste vyjsť z rúk takého vynikajúceho Umelca ako nedorobok? Predsa aj vy sám rád píšete len dokonalé slová! Smejem sa, nahlas sa smejem tomu, ako s vami Boh zaobchádza. Počúvajte ma, otče, len nestrácajte radosť, buďte pokojný a dovoľte Bohu robiť tak, ako sa jemu páči.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 1. JANUÁR 1921

Ak chceme dosiahnuť konečný cieľ, musíme nasledovať nášho božského Vodcu, ktorý zvyčajne vedie svoje vyvolené duše len po ceste, ktorou šiel on sám, po ceste sebazáporu a utrpenia: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. (Lk 9, 23) Nemali by ste byť šťastná, keď zbadáte, že vás Ježiš navštívil krížom? Akí úbohí sú tí, čo nedokážu pochopiť tajomstvo kríža. 

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 15. AUGUST 1914

Sme šťastní, keď napriek všetkým našim zásluhám stojíme už teraz na Kalvárii, pri Božom milosrdenstve. Boli sme uznaní za hodných nasledovať nebeského Majstra; už sme pripočítaní k požehnanej skupine vyvolených duší – a to vďaka veľkému milosrdenstvu Nebeského Otca. Nedopusťme, aby sa nám táto požehnaná skupina stratila z očú, ale stále sa jej pevne držme. A nebojme sa ani ťažkého kríža, s ktorým máme prejsť dlhú cestu, ani prudkého kopca, na ktorý máme vystúpiť. 

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, 3. DECEMBER I916

Vzpierame sa skutočnosti, že naše duše potrebujú utrpenie, že kríž sa musí stať naším každodenným chlebom. Ako telo potrebuje výživu, tak duša potrebuje kríž, ktorý ju deň čo deň očisťuje a oslobodzuje od pozemských vecí. Nechceme pochopiť, že Boh nás nechce, ani nemôže zachrániť a posvätiť bez kríža. Čím silnejšie si priťahuje nejakú dušu k sebe, tým viac ju posväcuje krížom.

PÁTER PIO ODPOVEDÁ

Pán nám kladie na plecia bremená a on nás od týchto bremien aj oslobodzuje. Lebo keď položí na niektorého zo svojich vyvolených kríž, posilní ho aj na duši a on tým, že znáša jeho ťarchu, sa od tohto kríža oslobodzuje.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 15. DECEMBER I917

Ak si uvedomíme, že každé víťazstvo, ktoré dosiahneme, má cenu večnej slávy, ako sa môžeme potom nepotešiť, drahý otče, keď sa v živote ocitneme zoči-voči rôznym trápeniam?

Z LISTU PÁTROVl AGOSTINOVI 25. MAREC 1918

Ježiš vás chce poobracať a zalomcovať vami, vymlátiť vás ako pšenicu, aby bol váš duch vyumývaný a čistý podľa jeho predstavy. Mohli by sme azda uložiť do sýpky zrno plné pliev? Alebo či si dá človek do skrine bielizeň, ktorú predtým poriadne nevypral? A to isté platí aj o vyvolenej duši.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, II. APRÍL 1914

Byť na kríži spolu s Ježišom je nekonečne viac, než len rozjímať o Ježišovi na kríži. 

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 26. NOVEMBER 1914

Vaše utrpenie nebude nikdy také ťažké, ako bol kríž jednorodeného Syna Nebeského Otca. Ježiš je nekonečne milosrdný a určite vám z času na čas dopraje úľavu v trápení, ktoré na vás zoslal. Je taký dobrý, že vám nikdy nedovolí rezignovať.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 23. JANUÁR 1915

Aká neznesiteľná je bolesť, keď ju trpíme ďaleko od kríža, ale akou sladkou a ľahkou sa stane, ak ju obetujeme pri Ježišovom kríži!

Z LISTU PÁTROVI ACOSTINOVI, 20. MÁJ 1915

Toto utrpenie nie je trestom od Pána Boha, ale skôr ovocím jeho lásky, ktorou vás chce pripodobniť svojmu Synovi. Trpíte, ale uverte, že Ježiš trpí vo vás, pre vás a spolu s vami. Pripája sa k vám svojím utrpením a vy – ako obeť – musíte doplniť za vašich bratov a sestry to, čo chýba Kristovmu utrpeniu. Nech vás uteší myšlienka, že v tejto agónii nie ste sama, ale že máte dobrého spoločníka.

Z LISTU MARGHERITE TRESCAOVEJ, 13. AUGUST 1918

Vo chvíľach nesmiernej úzkosti proste aj vy Nebeského Otca, aby vás posilnil a dodal vám útechu. Ak by tak neurobil, už na to viac nemyslite, ale vyzbrojte sa novou odvahou a začnite dielo svojej spásy na kríži, akoby ste z neho nemali nikdy zísť a akoby sa váš život nemal už nikdy rozjasniť.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 6. DECEMBER 1917

Vaše slzy pozbierali anjeli a vložili ich do zlatého kalicha. Až raz predstúpite pred Božiu tvár, nájdete si ich. 

POŠLI MI SVOJHO ANJELA STRÁŽNEHO

Mohlo by vás povzbudiť a potešiť vedomie, že vo vašom utrpení nie ste sama, pretože všetci nasledovníci Ježiša Nazaretského roztrúsení po celom svete takisto trpia a sú ako aj my vystavení vo svojom živote trápeniam a súženiu. 

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 26. NOVEMBER 1914

Kríž vás nebude nikdy deptať; možno sa pod jeho ťarchou zapotácate, ale jeho sila vám bude oporou. 

ARCHÍV PÁTRA PIA

Ježiš nie je nikdy bez kríža, ale ani kríž nie je nikdy bez Ježiša. 

ARCHÍV PÁTRA PIA

Boh kresťanov je Bohom metamorfóz: keď mu vhodíte do lona svoju bolesť, získate pokoj; dáte mu svoje zúfalstvo a dostanete nádej. 

SAN GIOVANNI ROTONDO: VO FRANTIŠKÁNSKOM SVETLE

Mnohí trpia, ale iba niektorí dokážu správne trpieť. Utrpenie je dar od Pána Boha a blažený je ten, kto ho vie premeniť na zisk. 

ARCHÍV PÁTRA PIA

Dušu, ktorá má vládnuť s Ježišom Kristom vo večnej sláve, (…) treba pretvoriť údermi kladiva a dláta. Čím sú však tieto údery kladiva a dláta, ktorými božský Umelec opracúva kameň, čiže vyvolenú dušu? Drahá sestra, tieto údery dláta – to sú nepríjemnosti, obavy, pokušenia, duševné múky a búrky s návalmi bezútešnosti ba i fyzickej bolesti.

Poďakujte sa teda nekonečnému milosrdenstvu večného Otca za to, že takto zaobchádza s našou dušou, pretože je predurčená na spásu.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 19. MÁJ 1914

Trýzeň a múky boli odjakživa dedičstvom a údelom vyvolených duší. Čím viac chce Ježiš pozdvihnúť dušu k dokonalosti, tým viac ju skúša utrpením. Vravím vám, radujte sa, že ste napriek vašej nehodnosti dostali takéto privilégium. Čím viac sa trápite, tým viac by ste sa mali radovať, lebo v ohni múk sa duša stáva čistým zlatom, hodným toho, aby žiarilo v nebeskom paláci.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

stiahnuť (1).jpg9999

Toto moje srdce patrí Tebe, Ježiš môj.
Zober si ho, naplň Ho svojou láskou a potom rob so mnou, čo chceš.

*Denník

Drahý môj Ježiš… Ako môžem žiť bez teba? … Často prichádzaj, Ježiš môj… Ty jediný smieš vlastniť moje srdce… Keby mi patrili všetky srdcia na svete, tebe by som ich ponúkol… Môj milovaný Ježiš, moja láska k tebe mi stačí…

*Extáza, ako ju zapísal páter Agostino, 12. decembra 1911

Nech je Ježišov pokoj vždy vo vašom srdci a nech vás urobí šťastným.

*Z listu pátrovi Agostinovi, 22. jún 1914

Zostaň so mnou, Pane, pretože ťa potrebujem mať pri sebe, aby som na teba nezabudol. Ty vieš, ako ľahko ťa opúšťam.
Zostaň so mnou, Pane, lebo som slabý a potrebujem tvoju silu, aby som tak často nepadal.
Zostaň so mnou, Pane, lebo ty si moje svetlo a bez teba som vo tmách.
Zostaň so mnou, Pane, aby si mi ukázal svoju vôľu.
Zostaň so mnou, Pane, aby som počul tvoj hlas a kráčal za tebou.
Zostaň so mnou, Pane, pretože ťa chcem veľmi milovať a byť stále pri tebe.
Zostaň so mnou, Pane, ak chceš, aby som ti bol verný.
Zostaň so mnou, Pane, lebo aj keď je moja duša úbohá, chce sa stať pre teba miestom útechy,         hniezdom lásky.
Zostaň so mnou, Ježišu, lebo sa zvečerieva a deň sa už schyľuje a život plynie – blíži sa smrť, súd, večnosť. Musím si doplniť sily, aby som nezostal stáť na ceste, a preto ťa potrebujem. Zvečerieva sa a blíži sa smrť.                       Bojím sa temnoty, pokušení, sucha, kríža, bolestí. Ako ťa len potrebujem, Ježiš môj,                                         v tomto temnom čase vyhnanstva.
Zostaň so mnou, Ježišu, v živote plnom nebezpečenstiev ťa veľmi potrebujem.
Daj, nech ťa spoznám tak ako tvoji učeníci – pri lámaní chleba, aby sa Eucharistia stala svetlom, ktoré zaháňa tmu, silou, ktorá ma podopiera, jedinečnou radosťou môjho srdca.
Zostaň so mnou, Pane, lebo v hodine mojej smrti chcem byť s tebou spojený – ak nie svätým prijímaním, tak aspoň prostredníctvom tvojej milosti a lásky.
Zostaň so mnou, Ježišu. Nežiadam si dokonalú útechu, pretože si ju nezaslúžim. Avšak dar tvojej prítomnosti – to áno! O ten ťa prosím!
Zostaň so mnou, Pane, veď jedine teba hľadám: tvoju lásku, tvoju milosť, tvoju vôľu, tvoje srdce, tvojho ducha. To preto, lebo ťa milujem a nežiadam si nijakú inú odmenu, len môcť ťa milovať ešte viac.
Kým žijem, budem ťa milovať celým srdcom veľkou láskou a potom tou dokonalou po celú večnosť. Amen!
Pane, Kráľ môjho srdca, jediný zdroj všetkého môjho šťastia, ako dlho ešte musím čakať, kým sa budem môcť kochať tvojou nádherou z tváre do tváre? Srdce mi prerážaš šípmi svojej lásky. To ty mi kruto otváraš hlboké rany na srdci, aj keď ich nevidno. Zabíjaš ma a vôbec sa nesnažíš pozdvihnúť ma opäť do tvojho nebeského domu! Akú útechu ponúkneš duši, ktorá nenachádza nijaké potešenie tu na zemi a nebude mať pokoj, kým je ďaleko od teba? Si až krutý, drahý môj Stvoriteľ a môj Boh. Vidíš, ako po tebe márne túžim, a vôbec ťa to nedojíma ani ma nezbavuješ jedinej príčiny všetkého tohto utrpenia – môjho života, ktorý mi nedovoľuje priblížiť sa pravému životu. Ach, príliš dlhý život! Krutý život! Ach, život, ktorý už prestáva byť pre mňa životom!
Bože, najláskavejší Spasiteľ môj, ako sa len cítim sám na tejto púšti sveta. Či nevidíš, že niet lieku na moju chorobu? Smiem dúfať, že ma už prestane stravovať ten oheň túžby po tebe?

*Z listu pátrovi Agostinovi, 25. september 1915

Prečistá Matka, moja biedna duša, poškvrnená zlobou a hriechom, volá k tvojmu materinskému srdcu. Úpenlivo ťa prosím, ráč vo svojej dobrote vyliať na mňa čo len trochu tej milosti, ktorá sa z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho preliala do teba ako nekonečné more. Touto milosťou posilnený a povzbudený nech ešte viac milujem a lepšie slúžim všemohúcemu Bohu, ktorý naplnil tvoje srdce až po okraj a ktorý stvoril chrám tvojho tela v okamihu tvojho Nepoškvrneného počatia.

*Meditatívna modlitba k Nepoškvrnenej Panne Márii

Ó, sväté duše, oslobodené od úzkosti, ktoré v nebi – zaplavené prúdmi dokonalej lásky – už okusujete šťastie, ako vám ho len závidím! Pre všetko na svete vás prosím, keď ste tak blízko pri Prameni života, keď ma vidíte zmierať smädom na tomto biednom svete, preukážte mi svoju priazeň a dajte sa mi aspoň trošku napiť z tej úžasne osviežujúcej vody.

*Z listu pátrovi Agostinovi, 17. október 1915

Majte Ježiša stále na mysli, v srdci a pred očami. On nech je navždy vaším začiatkom, vaším pokračovaním a vaším koncom a nech pohltí celý váš život.

*Z listu pátrovi Agostinovi, 10. júl 1915

Nech nám Ježišova a naša Matka vyprosí u Syna milosť žiť úplne podľa Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vnútorným životom, úplne ponoreným do neho. Kiežby nás táto najdrahšia Matka tak dôverne zblížila s Ježišom, že by sme nikdy nedopustili, aby nás veci tohto úbohého sveta očarili alebo odlákali. Nech sa vďaka nej vždy zdržiavame v tesnej blízkosti nekonečne láskavého Ježiša.

*Z listu pátrovi Agostinovi, 10. júl 1915

Nech je Mária hviezdou, ktorá osvecuje vaše chodníky, a nech vám ukáže bezpečnú cestu, po ktorej prídete k Nebeskému Otcovi. Nech je ako kotva, ku ktorej sa v čase skúšok treba tesnejšie pripútať.

*Z listu Raffaeline Ceraseovej, 25. marec 1915

Vyprosujem vám od drahého Vykupiteľa milosť jasne stanoveného cieľa a najmä to, aby ste boli tichá a utíšili všetko okolo seba, žeby ste počuli hlas Milovaného a mohli sa s ním pokojne porozprávať.

*Z listu Maru Garganiovej, 28. apríl 1919

Nech vás váš dobrý anjel strážca vždy ochraňuje a sprevádza na trpkých životných cestách. Nech vás stále udržiava v Ježišovej milosti a vlastnoručne vás podopiera, aby ste sa nepotkli o kameň. Nech vás svojimi krídlami chráni od všetkých nástrah sveta, diabla a tela.

*Z listu Annite Rodoteovej, 15. júl 1915

Nech je vám Ježiš útechou vo všetkých vašich trápeniach, nech je vašou oporou v nebezpečenstvách, nech vás stále sprevádza svojou milosťou, ukazuje vám bezpečnú cestu, ktorá vedie do večného života, a nech ste jeho zásluhou čoraz drahšou Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a čoraz hodnejšou neba.

Z listu Erminii Garganiovej, 27. november I92O

Nech Ježiš, slnko večnej spravodlivosti a nekonečnej i nesmiernej krásy, vždy žiari vo vašej duši, pretepľuje ju, zapaľuje svojou svätou láskou a robí ju tak stále viac hodnou seba samého.

*Z listu Antoniette Vonaovej, 29. marec 1919

Nech je Ježiš hviezdou, ktorá neustále riadi naše kroky na púšti života a ktorá nás načas dovedie do prístavu spásy!

*Z listu pátrovi Benedettovi, 8. október 1920

Nech je Ježišov pokoj vždy vo vašom srdci a nech vás urobí šťastným.

*Z listu pátrovi Agostinovi, 22. jún 1914

Moja ja duša je naplnená vďačnosťou k Bohu za mnohé víťazstvá, ktoré neustále dosahuje, a ja musím donekonečna spievať oslavné hymny tomuto veľkému a mocnému Bohu. Nech je požehnaný Pán za jeho veľkú dobrotu! Nech je požehnané jeho veľké milosrdenstvo! Buď večná chvála tak nežnému a súcitnému zľutovaniu!

*Z listu pátrovi Agostinovi, 25. september 1915

Nech je Ježiš vždy zvrchovaným kráľom vášho srdca; nech splní vrúcne prosby, ktoré vám sám vkladá do srdca, a nech ho skutočne naplní svojou svätou Božou láskou! Amen.

*Z listu Annite Rodoteovej, 31. október 1915

Udeľte mi veľké požehnanie a odporúčajte ma Ježišovi a ja urobím podobne vám.

*Z listu pátrovi Benedettovi, 27. máj 1915

Musíte milovať, milovať, milovať nadovšetko. Medzi tajomstvami vedy svetlom viery

*Z listu pátrovi Agostinovi, 1. September 1915

Stačí, keď vieme, že Boh je naším Bohom a že naše srdce je Jeho domovom.

*Z listu sestrám z Campanille, 18. august 1918

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *