Misie a na Slovensku?

6. júna 2015 Pavel 0 Comments

veru áno

a

To je následok preudokresťanského

a dlhoročne prispatého modlárčenia

ktoré nás postupne a utajene mení

z oviec na vlkov

zúfalo vyhladovaných najmä po pozemkoch

peniazoch, funkciách či iných telách

obliekame sa do dôstojných či až svätých šiat

ale vo vnútri sme „veselo“ necharakterní?

Čiže sme už aj vedome duchovne zašpinení ??

A maskujeme to puritánskou „čistotou“

ako to robili majstri diletanti farizeji?

Chodíme do vonkajšieho chrámu, čítame bibliu

prijímame sviatosti, uznávame náboženské autority

ale zneuctiť niekomu dobré meno a povesť?

nemilosrdne odsúdiť?

nepodeliť sa s tým čo spolu máme?

to toto je tá naša vizitka všedného dňa ?

Produkujeme tu

polofarnosti

kde sú dostupné sviatosti

ale sú tam aj sociopatické vzťahy

a neraz povrchná pastorácia

polocharity

čo umyjú, oblečú a dajú najesť

ale nechajú klientov beztrestne hrešiť

a tvária sa že im navonok pomáhajú

polokatolícke médiá

čo vysielajú iba ako niečo prekvitá a funguje

ale keď niekoho hodia cez palubu, tak všetky čušia

a toto predpeklie ľahostajnosti vlastne zbabelo

nekresťansky podporujú…

?

Vyrábame tak zvláštny druh

poloviery – polonevery

polosvätcov – poloneľudí

polooviec – polovlkov

a viete, že je to voda na mlyn všetkým sektám?

To tu považujeme za akože

kresťanské a normálne??

Pôsobia tu roky medzi nami

antitelesné „spirituality“ končiace sociopatiami

puritanizmom a jeho druhým extrémom poznačené mnohé vzťahy

pelagiánsky neľudské alebo príliš ľudské „asketiky“ končiace psychiatriou

rôznorodou túžbou po reinkarnácii poznačené pseudomystiky

výklady biblie poznačené silným individualizmom

„nábožnosti“ končiace nudou, únavou a bolením hlavy

ponuky divnej „svätosti“, ktorá končí dlhotrvajúcou trpkosťou

plus silným vzájomným udávaním, ohováraním a osočovaním

a silnou vzájomnou neúctou a neláskou

a to ukryté pod maskou

vraj pravej kresťanskej viery?

Keď máš funkciu si obletovaný

ale keď Ťa jej napr. cez udania pozbavia, si zrazu nikto?

Ako prašivý baran, ktorý nech zmizne z očí

a nech sa stratí v niekde v pražskej púšti ?

Ako to bolo u starých židov, ktorí takto vrhli na toto zviera

rituálne svoje hriechy a potom ho vyštvali mimo svoj tábor

aby zdochol aj s tými cudzími hriechami na chrbte ?

Ale veď my sme kresťania, však?

A to čo z reality spomínam máme zakázané aj pomyslieť

“ Keď človeka hodíme cez palubu

to o čom je potom tá naša

„radostná zvesť“?“

pravoslávny filozof Vasilij V.Rozanov

Slovenskú krajinu skúšali už mnohí Boží spolupracovníci pokresťančiť, ale sú tu mnohí, ktorí ešte o evanjeliu nepočuli. A sú tu aj tí, ktorí si ho vypočuli, ale nasledujú všelijaké iné učenia. Sú aj takí, čo tvrdia, že sú kresťania a prijímajú sviatosti, a jeden Vám zaklame do očí, iný pred oltárom nasľubuje hory doly a o pár týždňov si už na to nepamätá. Ďalší si myslí, že kresťanstvo je iba liturgia v kostole a keď ho niekto poprosí o pomoc, tak mu ani radou ani inak nepomôže?

Kto sa bude snažiť oslobodiť kresťanskú vieru

od svätuškárskych individualistov

a povrchnosť milujúcich bacilonosičov

dostane tvrdý úder od farizejov

podobný ako ho dostali starozákonní proroci

Ak niekto naberie odvahu z Ducha Svätého

a začne nahlas pomenúvať rôzne naše biedy

čiže ak si začne plniť iba svoju prorockú povinnosť

danú mu pri samotnom svätom krste

tak mu ale velmi rýchlo vypnú mikrofón

aby vraj spoločnosť „neznepokojoval“ …

To toto je slováci

to naše

svojvoľno – murárske „kresťanstvo“

v praxi?

To toto

je tá hojivá „atmosféra lásky“

v našich košiaroch?

Lepšie skončiť ako slušný komunista ako takto zbabelým farizejstvom spotvorený „katolík“…

To čo tu potrebujeme

je spirituálny realizmus

čiže neopitosť nikým a ničím

Toto a mnohé podobné sú znaky toho

že nie sme poriadnou kresťanskou krajinou

na kresťanov sa tu mnohí iba hráme

Sme duchovne pobití z našej histórie

stáročným šovinizmom maďarských biskupov

klérofašizmom

klérokomunizmom

aj

klérodemokratmi

Boli tu a stále ešte sú nevyliečené nezdravé vplyvy

hrubokožného kráľa Svätopluka s lstivým hadom biskupom Vichingom,

hriešne sympatie ku vraj bohoslovcovi – zbojníkovi Jánošíkovi

aj slepo obdivné milovanie kat.kňaza prezidenta Tisa

ktorí sa staral o vonkajšiu prosperitu

ale až príliš sympatizoval s arcivlkom Hitlerom

Boli tu tatárske nájazdy v 13. st.

Turecké invázie v 16. a a 17. st.

Tisíc rokov nám vládli maďari

potom sa tu rozdrapovali nemci

rusi , česi

sme poznačení folkloristickým vonkajším kresťanstvom

ale aj heretickými hnutiami nezdravo nafukujúcimi napr. 6.prikázanie

alebo jedným sadistom pri moci a mlčiacimi masochistami pod ním

To si vážení a milí myslíte

že toto je tá pravá

božská katolícka viera?

Mnoho ľudí nenavštevuje nedeľné bohoslužby. Denne sa tu úplne zbytočne potratí 30 nenarodených detí. V nedeľe pracuje asi 20 % zamestnancov. Nevyplatenie mzdy prichádza aj tu do módy. Tí, čo roky nechodili do roboty majú vyšší dôchodok než tí, čo odrobili pre slovenskú krajiny vyše tridsať rokov.

Výsmech zo slušného a pracovitého človeka sa pomaly stupňuje a situácia začína už eskalovať.

Robiť z pracujúcich otrokov za minimálne mzdy je tu už u mnohých bežné. Bohatne tu pár jedincov na úkor zbedačovaného obyvateľstva. Rozvádza sa tu polovica manželstiev. Rôzne psychiatrické javy sa nám dostávajú do rodín a desivé sociopatie i do vnútra cirkví. Pneumopati sú tu stále väčší frajeri.

Je toto normálne v krajine

kde štyri pätiny obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu?

Veru nie je

Na Slovensku vyčíňa nezdravý

polokatolicizmus

a jeho tieň

antikatolicizmus

A ak si myslíte

že na vine je boľševický komunizmus

liberalizmus Európskej Únie

slobodomurári alebo ružová mafia

tak sa fatálne mýlime

Na vine je

aj môj aj tvoj

pseudokresťanký

darebákizmus

Navonok

máme akože obrovskú úctu k pápežovi

jeho slová si veľmi úctivo vypočujeme

ale v praxi mnohé z toho ignorujeme

Prezrádzame tým, že kresťanskú vieru

vôbec neberieme vážne

z pápežského úradu si robíme pláštik

pre svoj kariérizmus či povrchnosť

takto si z najvyššej morálnej autority

vlastne robíme veľmi neúctivý posmech

Skúšam oslovovať aj ešte duchovne neoslovených

bývalých kresťanov či polokresťanov

agnostikov i ateistov

pravidelnou reláciou

Sprituálny kapitál

v pondelok o 21 h

v internetovom rádiu

Slobodný vysielač

Dúfam že Vám pomáham

aby sme zbohatli na duchu

lebo je tu mnoho tých, čo škrípu zubami

závisti alebo nenávisti

čím len na seba prezrádzajú

že ich spirituálny kapitál je

akútne mizerný alebo v bankrote

Ak by z Vás niekto mal záujem

o spoločenstvo s podobnými ideálmi

bolo by krásne, ak by sme zorganizovali stretnutie

vo Vysokých Tatrách

kde ešte zostal čistý vzduch aj plesách je stále číra voda

pre ľudí podobnej krvnej skupiny

s podobnou myšlienkovou snahou

pre ktorú som Bohu zasvätil 25 rokov kňazskej práce

0908 232 014

Pápežská rada o komunikácii

Z dokumentu „Cirkev a internet“ Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky z r. 2002: „Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať najavo svojim pastierom svoje potreby a želania, ako sa svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi; lebo podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa dobra Cirkvi. Communio et progressio poznamenáva, že nakoľko je Cirkev živým organizmom, treba v nej „pestovať verejnú mienku, ktorú udržiava dialóg medzi jej členmi“. A hoci pravdy viery nepodliehajú svojvoľnému výkladu jednotlivcov, pastoračná inštrukcia poznamenáva, že „Cirkvi sa otvára široké pole vnútorného priateľského dialógu“… V dokumente Etika v spoločenskej komunikácii sa píše: „Vzájomná výmena informácií a poznatkov medzi pastiermi a veriacimi, slobodná výmena názorov s citom pre dobro spoločenstva a pre úlohu Učiteľského úradu Cirkvi pri jeho napomáhaní, a zodpovedná verejná mienka – to všetko sú dôležité prejavy základného práva na dialóg a informácie vnútri Cirkvi … „cirkevná komunikačná prax musí byť predovšetkým príkladne pravdivá, zodpovedná a citlivá voči ľudským právam …“.

Pravdivo, pohotovo a účinne

V r. 2003 sa v Bruseli stretli hovorcovia a riaditelia tlačových kancelárii 20-tich európskych biskupských konferencií. Vedúca tlačovej kancelárie Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) Sarah Numico: „Tieto stretnutia majú za cieľ ponúknuť hovorcom a tlačovým atašé priestor na výmenu informácií a skúseností o aktuálnych témach v politickej, sociálnej, kultúrnej a náboženskej oblasti. Tlačové kancelárie biskupských konferencií majú byť kanálom medzi Cirkvou a verejnou mienkou. Majú informovať o živote a činnostiach biskupských konferencií, majú médiám ponúknuť pohľad Cirkvi na aktuálne dianie.“

Podľa Jána Pavla II. majú katolícki pracovníci považovať médiá „za vzácnu príležitosť na hľadanie pravdy a na rozvoj spoločenstva medzi ľuďmi a národmi.“

Média katolícke a civilné

Kardinál Tomko, ktorý má podstatne väčší prehľad o situácii vo svete, povedal: „Mienkotvorné médium my katolíci de facto nemáme. Máme mnoho drobných vydaní, ale to, čo na Slovensku vo všeobecnosti chýba, je nezávislý denník. Nech to nie je katolícky denník, nech je to svetský denník, ale nie závislý od politickej strany, ideológie alebo vlastníka, pretože to ovplyvňuje médiá, a to je problém. Čo sa týka katolíckych médií cítim obrovskú potrebu, aby zdvihli úroveň.“… „Postoj svetských médií ku Katolíckej cirkvi nie je objektívny a nie je tu ani snaha robiť to inak.“

Právo na informácie?

Nezdôvodnené, a nie najlepšie odkomunikované odvolanie arcibiskupa prinieslo aj dva protirečivé a pomýlené názory na informovanosť. Jedni tvrdili, že nie len každý veriaci, ale aj neveriaci majú právo na všetky informácie o Cirkvi, lebo aj oni na ňu zo svojich daní prispievajú. Druhí tvrdili, že neveriacich do toho nič nie je, a veriaci keď pápež rozhodne, majú veriť a viac o tom nediskutovať. Pochybnosti, iný názor a otázky sú vraj prejavom nevery a hriešnej neposlušnosti.

Aj demokratický štát má štátne tajomstvá a skutočnosti utajované pred občanmi, ktorí mu platia dane. Platíme mnohým výrobcom za ich produkty a napriek tomu nám neprezradia všetky výrobné a technologické „tajnosti“. Lekár ani kriminálny vyšetrovateľ tiež nemôžu hocikomu vytárať všetko, čo vedia. Spovedné tajomstvo je jednou z najprísnejšie dodržiavaných zásad Katolíckej Cirkvi a viacerí kňazi zaň položili život. A mnohé vatikánske tajnosti sú naozaj na ochranu ľudí, napríklad disidentov v totalitných diktatúrach.

Zároveň však platí, že rozum máme na to, aby sme ho používali. Morálnosť skutku sa hodnotí aj podľa slobodného rozhodnutia na základe poznania, ktoré sa bez otázok nezaobíde. Tomáš Akvinský sa stal „hviezdou“ filozofie a teológie aj pomocou otázok a diskusií.

Benedikt XVI. opakovane zdôrazňuje dôležitú úlohu kritického rozumu. Nemáme síce právo na každú informáciu, ale máme právo klásť otázky a hľadať odpovede. Aj na slušnú komunikáciu zo strany vrchnosti.