
Misie a na Slovensku?
6. júna 2015 Pavel 0 Comments
veru áno
a
špeciálne dvojité misie
Ohlasovať evanjelium
treba nie iba novopohanom a ateistom
ale aj takzvaným „kresťanom“
ktorí berú vieru „lážo – plážo“
Tí, čo predstierajú že veria v Krista
čiže
akožekresťania
sú oveľa ťažšia misijná práca
ako neznajbohovia a náboženskí pomýlenci
najťažší pacienti ducha sú fanatici
Do prežívania našej rodnej pravej kresťanskej viery
sa totiž nasťahovali rôzne kazítka
kôli darebáctvu duchovných mužov
nám potom rozkazujú telesne slabšie
duchovné vyzretejšie ženy
a stáva sa neraz
že sú to rozmaznané deti
čo velia v rodinách
To je následok preudokresťanského
a dlhoročne prispatého modlárčenia
ktoré nás postupne a utajene mení
z oviec na vlkov
zúfalo vyhladovaných najmä po pozemkoch
peniazoch, funkciách či iných telách
navonok sme kresťanskí
obliekame sa do dôstojných či až svätých šiat
ale vo vnútri sme „veselo“ necharakterní?
Čiže sme už aj vedome duchovne zašpinení ??
A maskujeme to puritánskou „čistotou“
ako to robili majstri diletanti farizeji?
Chodíme do vonkajšieho chrámu, čítame bibliu
prijímame sviatosti, uznávame náboženské autority
ale zneuctiť niekomu dobré meno a povesť?
nemilosrdne odsúdiť?
nepodeliť sa s tým čo spolu máme?
to toto je tá naša vizitka všedného dňa ?
Produkujeme tu
polofarnosti
kde sú dostupné sviatosti
ale sú tam aj sociopatické vzťahy
a neraz povrchná pastorácia
polocharity
čo umyjú, oblečú a dajú najesť
ale nechajú klientov beztrestne hrešiť
a tvária sa že im navonok pomáhajú
polokatolícke médiá
čo vysielajú iba ako niečo prekvitá a funguje
ale keď niekoho hodia cez palubu, tak všetky čušia
a toto predpeklie ľahostajnosti vlastne zbabelo
nekresťansky podporujú…
?
Vyrábame tak zvláštny druh
poloviery – polonevery
polosvätcov – poloneľudí
polooviec – polovlkov
a viete, že je to voda na mlyn všetkým sektám?
To tu považujeme za akože
kresťanské a normálne??
Pôsobia tu roky medzi nami
antitelesné „spirituality“ končiace sociopatiami
puritanizmom a jeho druhým extrémom poznačené mnohé vzťahy
pelagiánsky neľudské alebo príliš ľudské „asketiky“ končiace psychiatriou
rôznorodou túžbou po reinkarnácii poznačené pseudomystiky
výklady biblie poznačené silným individualizmom
„nábožnosti“ končiace nudou, únavou a bolením hlavy
ponuky divnej „svätosti“, ktorá končí dlhotrvajúcou trpkosťou
plus silným vzájomným udávaním, ohováraním a osočovaním
a silnou vzájomnou neúctou a neláskou
a to ukryté pod maskou
vraj pravej kresťanskej viery?
Keď máš funkciu si obletovaný
ale keď Ťa jej napr. cez udania pozbavia, si zrazu nikto?
Ako prašivý baran, ktorý nech zmizne z očí
a nech sa stratí v niekde v pražskej púšti ?
Ako to bolo u starých židov, ktorí takto vrhli na toto zviera
rituálne svoje hriechy a potom ho vyštvali mimo svoj tábor
aby zdochol aj s tými cudzími hriechami na chrbte ?
Ale veď my sme kresťania, však?
A to čo z reality spomínam máme zakázané aj pomyslieť
“ Keď človeka hodíme cez palubu
to o čom je potom tá naša
„radostná zvesť“?“
pravoslávny filozof Vasilij V.Rozanov
Slovenskú krajinu skúšali už mnohí Boží spolupracovníci pokresťančiť, ale sú tu mnohí, ktorí ešte o evanjeliu nepočuli. A sú tu aj tí, ktorí si ho vypočuli, ale nasledujú všelijaké iné učenia. Sú aj takí, čo tvrdia, že sú kresťania a prijímajú sviatosti, a jeden Vám zaklame do očí, iný pred oltárom nasľubuje hory doly a o pár týždňov si už na to nepamätá. Ďalší si myslí, že kresťanstvo je iba liturgia v kostole a keď ho niekto poprosí o pomoc, tak mu ani radou ani inak nepomôže?
Kto sa bude snažiť oslobodiť kresťanskú vieru
od svätuškárskych individualistov
a povrchnosť milujúcich bacilonosičov
dostane tvrdý úder od farizejov
podobný ako ho dostali starozákonní proroci
Ak niekto naberie odvahu z Ducha Svätého
a začne nahlas pomenúvať rôzne naše biedy
čiže ak si začne plniť iba svoju prorockú povinnosť
danú mu pri samotnom svätom krste
tak mu ale velmi rýchlo vypnú mikrofón
aby vraj spoločnosť „neznepokojoval“ …
To toto je slováci
to naše
svojvoľno – murárske „kresťanstvo“
v praxi?
To toto
je tá hojivá „atmosféra lásky“
v našich košiaroch?
Lepšie skončiť ako slušný komunista ako takto zbabelým farizejstvom spotvorený „katolík“…
To čo tu potrebujeme
je spirituálny realizmus
čiže neopitosť nikým a ničím
Toto a mnohé podobné sú znaky toho
že nie sme poriadnou kresťanskou krajinou
na kresťanov sa tu mnohí iba hráme
Sme duchovne pobití z našej histórie
stáročným šovinizmom maďarských biskupov
klérofašizmom
klérokomunizmom
aj
klérodemokratmi
Boli tu a stále ešte sú nevyliečené nezdravé vplyvy
hrubokožného kráľa Svätopluka s lstivým hadom biskupom Vichingom,
hriešne sympatie ku vraj bohoslovcovi – zbojníkovi Jánošíkovi
aj slepo obdivné milovanie kat.kňaza prezidenta Tisa
ktorí sa staral o vonkajšiu prosperitu
ale až príliš sympatizoval s arcivlkom Hitlerom
Boli tu tatárske nájazdy v 13. st.
Turecké invázie v 16. a a 17. st.
Tisíc rokov nám vládli maďari
potom sa tu rozdrapovali nemci
rusi , česi
sme poznačení folkloristickým vonkajším kresťanstvom
ale aj heretickými hnutiami nezdravo nafukujúcimi napr. 6.prikázanie
alebo jedným sadistom pri moci a mlčiacimi masochistami pod ním
To si vážení a milí myslíte
že toto je tá pravá
božská katolícka viera?
Mnoho ľudí nenavštevuje nedeľné bohoslužby. Denne sa tu úplne zbytočne potratí 30 nenarodených detí. V nedeľe pracuje asi 20 % zamestnancov. Nevyplatenie mzdy prichádza aj tu do módy. Tí, čo roky nechodili do roboty majú vyšší dôchodok než tí, čo odrobili pre slovenskú krajiny vyše tridsať rokov.
Výsmech zo slušného a pracovitého človeka sa pomaly stupňuje a situácia začína už eskalovať.
Robiť z pracujúcich otrokov za minimálne mzdy je tu už u mnohých bežné. Bohatne tu pár jedincov na úkor zbedačovaného obyvateľstva. Rozvádza sa tu polovica manželstiev. Rôzne psychiatrické javy sa nám dostávajú do rodín a desivé sociopatie i do vnútra cirkví. Pneumopati sú tu stále väčší frajeri.
Je toto normálne v krajine
kde štyri pätiny obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu?
Veru nie je
Na Slovensku vyčíňa nezdravý
polokatolicizmus
a jeho tieň
antikatolicizmus
A ak si myslíte
že na vine je boľševický komunizmus
liberalizmus Európskej Únie
slobodomurári alebo ružová mafia
tak sa fatálne mýlime
Na vine je
aj môj aj tvoj
pseudokresťanký
darebákizmus
Navonok
máme akože obrovskú úctu k pápežovi
jeho slová si veľmi úctivo vypočujeme
ale v praxi mnohé z toho ignorujeme
Prezrádzame tým, že kresťanskú vieru
vôbec neberieme vážne
z pápežského úradu si robíme pláštik
pre svoj kariérizmus či povrchnosť
takto si z najvyššej morálnej autority
vlastne robíme veľmi neúctivý posmech
Skúšam oslovovať aj ešte duchovne neoslovených
bývalých kresťanov či polokresťanov
agnostikov i ateistov
pravidelnou reláciou
v pondelok o 21 h
v internetovom rádiu
Dúfam že Vám pomáham
aby sme zbohatli na duchu
lebo je tu mnoho tých, čo škrípu zubami
závisti alebo nenávisti
čím len na seba prezrádzajú
že ich spirituálny kapitál je
akútne mizerný alebo v bankrote
Ak by z Vás niekto mal záujem
o spoločenstvo s podobnými ideálmi
bolo by krásne, ak by sme zorganizovali stretnutie
vo Vysokých Tatrách
kde ešte zostal čistý vzduch aj plesách je stále číra voda
pre ľudí podobnej krvnej skupiny
s podobnou myšlienkovou snahou
pre ktorú som Bohu zasvätil 25 rokov kňazskej práce
0908 232 014
postrehy z reality,napr: Z BLOGU:
Pápežská rada o komunikácii
Z dokumentu „Cirkev a internet“ Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky z r. 2002: „Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať najavo svojim pastierom svoje potreby a želania, ako sa svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi; lebo podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa dobra Cirkvi. Communio et progressio poznamenáva, že nakoľko je Cirkev živým organizmom, treba v nej „pestovať verejnú mienku, ktorú udržiava dialóg medzi jej členmi“. A hoci pravdy viery nepodliehajú svojvoľnému výkladu jednotlivcov, pastoračná inštrukcia poznamenáva, že „Cirkvi sa otvára široké pole vnútorného priateľského dialógu“… V dokumente Etika v spoločenskej komunikácii sa píše: „Vzájomná výmena informácií a poznatkov medzi pastiermi a veriacimi, slobodná výmena názorov s citom pre dobro spoločenstva a pre úlohu Učiteľského úradu Cirkvi pri jeho napomáhaní, a zodpovedná verejná mienka – to všetko sú dôležité prejavy základného práva na dialóg a informácie vnútri Cirkvi … „cirkevná komunikačná prax musí byť predovšetkým príkladne pravdivá, zodpovedná a citlivá voči ľudským právam …“.
Pravdivo, pohotovo a účinne
V r. 2003 sa v Bruseli stretli hovorcovia a riaditelia tlačových kancelárii 20-tich európskych biskupských konferencií. Vedúca tlačovej kancelárie Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) Sarah Numico: „Tieto stretnutia majú za cieľ ponúknuť hovorcom a tlačovým atašé priestor na výmenu informácií a skúseností o aktuálnych témach v politickej, sociálnej, kultúrnej a náboženskej oblasti. Tlačové kancelárie biskupských konferencií majú byť kanálom medzi Cirkvou a verejnou mienkou. Majú informovať o živote a činnostiach biskupských konferencií, majú médiám ponúknuť pohľad Cirkvi na aktuálne dianie.“
Podľa Jána Pavla II. majú katolícki pracovníci považovať médiá „za vzácnu príležitosť na hľadanie pravdy a na rozvoj spoločenstva medzi ľuďmi a národmi.“
Média katolícke a civilné
Kardinál Tomko, ktorý má podstatne väčší prehľad o situácii vo svete, povedal: „Mienkotvorné médium my katolíci de facto nemáme. Máme mnoho drobných vydaní, ale to, čo na Slovensku vo všeobecnosti chýba, je nezávislý denník. Nech to nie je katolícky denník, nech je to svetský denník, ale nie závislý od politickej strany, ideológie alebo vlastníka, pretože to ovplyvňuje médiá, a to je problém. Čo sa týka katolíckych médií cítim obrovskú potrebu, aby zdvihli úroveň.“… „Postoj svetských médií ku Katolíckej cirkvi nie je objektívny a nie je tu ani snaha robiť to inak.“
Právo na informácie?
Nezdôvodnené, a nie najlepšie odkomunikované odvolanie arcibiskupa prinieslo aj dva protirečivé a pomýlené názory na informovanosť. Jedni tvrdili, že nie len každý veriaci, ale aj neveriaci majú právo na všetky informácie o Cirkvi, lebo aj oni na ňu zo svojich daní prispievajú. Druhí tvrdili, že neveriacich do toho nič nie je, a veriaci keď pápež rozhodne, majú veriť a viac o tom nediskutovať. Pochybnosti, iný názor a otázky sú vraj prejavom nevery a hriešnej neposlušnosti.
Aj demokratický štát má štátne tajomstvá a skutočnosti utajované pred občanmi, ktorí mu platia dane. Platíme mnohým výrobcom za ich produkty a napriek tomu nám neprezradia všetky výrobné a technologické „tajnosti“. Lekár ani kriminálny vyšetrovateľ tiež nemôžu hocikomu vytárať všetko, čo vedia. Spovedné tajomstvo je jednou z najprísnejšie dodržiavaných zásad Katolíckej Cirkvi a viacerí kňazi zaň položili život. A mnohé vatikánske tajnosti sú naozaj na ochranu ľudí, napríklad disidentov v totalitných diktatúrach.
Zároveň však platí, že rozum máme na to, aby sme ho používali. Morálnosť skutku sa hodnotí aj podľa slobodného rozhodnutia na základe poznania, ktoré sa bez otázok nezaobíde. Tomáš Akvinský sa stal „hviezdou“ filozofie a teológie aj pomocou otázok a diskusií.
Benedikt XVI. opakovane zdôrazňuje dôležitú úlohu kritického rozumu. Nemáme síce právo na každú informáciu, ale máme právo klásť otázky a hľadať odpovede. Aj na slušnú komunikáciu zo strany vrchnosti.