Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

V škole svätých

21. februára 2019 Pavel 0 Comments

Videnia bl.Anny Kataríny Emmerichovej
Mlčaním sa svet pokazil
Óóch, beda, nešťastná moja duša!
Otvorte oči a viďte tú zvrátenosť morbídnosti, ktorá sa priplazila na svet a zvlášť do tela svätej Cirkvi! Ó beda, bodaj by pukli naše srdcia i duše, keď vidia toľko a takých urážok Boha!
Či nevidíte, ako pekelný vlk odnáša vzácne stvorenia, aj ovečky, ktoré sa pasú v záhrade svätej Cirkvi, a nie je toho, kto by čo len prstom pohol, aby mu ich vyrval z papule?!
Pastieri drichmú v egoistickom adorovaní samých seba , vo vlčom hlade po peniazoch a bahnia sa v nemravnostiach; sú tak spití pýchou, že spia a nie sú asi príčetní, keď neregistrujú ako diabol, pekelný vlk, im kradne život v milosti posväcujúcej a tiež ich veriacim? Dlabú na to!?
Všetkého toho je príčinou ich odbrzdená sebaláska.
Ó, ako nebezpečná je táto „láska“ v predstavených aj v podriadených!
Ak je človek predstaveným a miluje seba láskou príliš sebeckou, a nekarhá chyby svojich poddaných, pretože ten, kto miluje seba, a iba svoje nižšie ego, capne do otrockej bojazlivosti a preto nekarhá. Lebo keby miloval seba pre Boha, nebál by sa strachom otroka, ale smelo by sa statočným srdcom karhal chyby a nemlčal by ani by sa netváril, ako by nič choré nevidel.
Chcem, aby ste boli zbavení takejto primitívnej lásky, otcovia a bratia. Prosím vás, aby ste si počínali tak, aby Vám Kráľ Pravdy nepovedal s veľkou výčitkou tie najtvrdšie slová, hovoriac: ,, Preklínam Vás, lebo ste čušali ako nemotou postihnutí! „
Ach nie! Nemlčte už dlhšie. Kričte radšej v stotisícerých jazykoch!
Vidím, ako je Vaším mlčaním svet stále viac skorumpovanejší.
Nevesta Kristova poblednutá, farbu ste jej vzali, pretože ste jej vysali krv, a veru nie hocjakú, ale krv Kristovu, ktorá je dávaná z veľkej nezištnej lásky a nie iba z povinnosti;
Tá sa s aroganciou kradnúť nesmie. Ani takto sa nepatrí uzurpovať si tú česť, ktorá má patriť iba Bohu.
Uchmatnúť si ju najmä iba seba; a štípnuť ju samému Bohu páchaním svätokrádeží, špekulatívnym manipulovaním s darmi a milosťami, ktoré sú nám spoločne darované cez veľké utrpenia a vyliatu krv Syna Božieho.
Beda mi, umieram a nemôžem umrieť. Nedrichmite už viacej v takomto darebáctve; vážte si prítomných chvíľ, nakoľko len môžete!
Svätá Katarína Sienská
/preklad upravený do modernej reči/

„Zlo rakoviny homosexuality sa zahniezďuje do Cirkvi. Ako divoká zúriaca beštia besnie v Kristovom ovčinci s takou priebojnosťou a slobodou, že spása duší mnohých je bezpečnejšia pod jarmom poroby laikov, ako po dobrovoľnom vstupe do božej služby pod neúprosným zákonom tyranie satana, ktorý vládne medzi klérom.“

svätý Peter Damián v r. 1049 práve zvolenému pápežovi Levovi IX. (1049-1054)                                                  odovzdal vo forme listu napísaný traktát Liber antigomorrhianus

svätý Augustín poznamenal, že dodržiavanie predpisov, ktoré Cirkev pridala neskôr,
treba vyžadovať s miernosťou, aby „sa príliš nepreťažil život veriacich“ a naša viera sa
nepremenila na otroctvo, keďže „Božie milosrdenstvo chcelo, aby bola slobodná“

Jedným z  Veľkých obhajcov Katolíckej viery na západe bol svätý Hilár, biskup z Poitiers. On napísal Konštanciovi toto: „Ach, prečo som nežil v dobe Nerónovej alebo Déciovej! Vtedy prenasledovateľ aspoň nemal masku. Keby som bol vtedy odporoval mukám, aspoň by som bol vedel, že zomieram za Krista. A teraz…namiesto zjavného nepriateľa, máme prenasledovateľa, ktorý nás klame. Snaží sa nás podviesť a líška sa nám. Nezatvára nás do väzenia,…ale nás berie do paláca a zahŕňa nás poctami. Neodtína nám hlavu mečom, ale ju ničí zlatom. Volá sa kresťanom, ale pritom popiera Krista. Hovorí o jednote, ale nemôže byť jednota medzi bludom a učením. Buduje nám nádherné chrámy, a ničí vieru! Vyznáva, že verí v Krista, a robí všetko, aby ľudia neverili, že je Božím Synom...Vítaš nás bozkom, ale je to bozk, ktorý zrádza Krista. Skláňaš hlavu pri biskupskom požehnaní, a šliapeš pritom po viere…“

Vatikanista Socci pripomína, že odkaz kardinála na sv. Atanáza sa vzťahuje na najtemnejšie obdobie Cirkvi, keď ariánski heretici prevzali v 4. storočí kontrolu nad Cirkvou a keď znel osamelý hlas biskupa Atanáza na obranu katolíckej pravdy.

Atanáz bol vtedajším pápežom Libériom aj exkomunikovaný a štyrikrát heretickými vrajkatolíkmi vyštvaný do vyhnanstva. No zakrátko sa Cirkev vrátila k pravej viere a Atanáza po jeho smrti kanonizovali a prehlásili za cirkevného otca a doktora Cirkvi.

25 rád od sv. Faustíny

denníček svätice

Sv. Terézia: pokušenie – duchovný boj – vnútorné zosilnenie ducha

Slová, ktorá napísala veľká svätica – sv. Katarína Sienská. Nepochybujme, že dnes by ich napísala nanovo a ešte dôraznejšie. Tieto boli pápežovi Gregorovi XI.
Ó, sladká a pravá Múdrosť, ktorá v sebe máš aj nôž svätej nenávisti a s touto medicínou, prostredníctvom našich svätých túžob, liečiš a zničíš každého lykožrúta aj s jeho húsenicami.
Sú to škodcovia, ktorí napádajú a rozožierajú korene z nášho stromu, kôli tomu na ňom nie je ovocie života, ale iba suché ratolesti a zelené lístie.
Lebo kto miluje príliš sám seba, je v ňom zvrátená pýcha, čo je zdroj a začiatok zla, nech by bol v akomkoľvek spoločenskom postavení, majte toto na pamäti.
Ak je iba a len zamilovaný do seba, tak také „milkovanie sa“ nie je milé Bohu, nemôže to robiť nič iné ako zlo, a plodiť morbídnosť. Podobá sa to žene, ktorá rodí mŕtve deti.
Takže takáto je skutočnosť: pretože v takom tvorovi nepôsobí žiaden život, a záleží mu potom iba na tom aby ho chválili a na jeho vlastnej sláve, ale nie na sláve Mena Božieho.
Píšem Vám to priamo: Je to zvrátenosť, táto adorácia vlastného ega, ktorá neslúži iným. To človeka zotročí, urobí ho čudákom, ktorý postupne bude strácať zrak.
Ak jeho poddaní robia chyby a hriech, tak sa tvári, aj to dáva za „vzor“, ako keby to nevidel. A ak to aj akože vidí, rieši to tak ľahostajne bez ohňa v srdci, že nič vlastne vyriešiť nechce.
O všeličo iné a nepodstatné sa zaujíma, lebo je vyplašený, keď nastávajú problémy. A to sa deje pre túto jeho sebalásku. Inokedy sa znervózňuje a chce zrazu riešiť všetko okolo. Poviem Vám to je to najhoršie, čo sa robiť nemá.
Tú ranu je potrebné vyoperovať ohnivým železom. Ak sa na ňu aplikuje iba mastička, to bude príčinou  pacientovej smrti.
Oh, beda, môj otče! To je dôvod, prečo sú všetky inštitúcie napadnuté a skorumpované. Varujem Vás , až taký je nebezpečný ten lykožrút, že nielen v pastieroch spôsobuje ich smrť, ale aj všetci ostatní umierajú kôli ich zlému príkladu a spoločne hynieme.
Prečo náš pastier používa toľko mastičiek? Pretože on si ani nepripúšťa, že problém vôbec existuje.
Pretože ak by odložil tie neúčinné mastičky, v ktorých nie je úplne žiaden svätý hnev, ktorý asi preto nepoužíva, lebo toho nie je schopný, zoženie si radšej nejakú mastičku, a nezaujíma ho utrpenie pacienta!
Slepý je aj chorý, kto nepozná skutočné potreby ľudí.
Slepý je aj pastier, ktorý im má byť lekárom, ale ich realitu nevidí a ani ho to nezaujíma.
Skôr hľadá iba svoj vlastný prospech, lebo ten chirurgický nôž by začal používať.
Ale my robíme to, čo Kristus povedal: ak slepý sprevádza slepého, obaja padnú do jamy. Aj nemocný aj lekár padajú do priepasti.
Toto je ozajstné pasáctvo antikristov, pretože nielenže nevytrhujú svoje ovečky z rúk vlka, ale umožňujú im ovce roztrhať , aby neprišli za sladkým Ježišom, pravým pastierom, ktorý dal život za svoje ovce. O čom píšem je pre nich veľmi nebezpečné, tiež pre takéto v nich usalašené „milenky“…

Prekážky pôsobenia Ducha Svätého v nás

“ Ráčte plniť to, čo napísal kráľ Dávid: Tvoji kňazi nech sa zaodejú spravodlivosťou, a Tvoji svätí plesaním /  Ž 132, 9/  Vy máte byť tým, čo má dať ten pravý impulz ostatným. Ach! Že som musela napísať dať impulz , pretože nie je, sladká Pravda, svätá spravodlivosť vo svätej cirkvi. Keby v nej bola spravodlivosť, bola by jednotná.  Avšak existuje „spravodlivosť“ preplnená nespravodlivosťou.  Večné Slovo, nie je tu spravodlivosti, ale čaká sa iba na tie veci, ktoré prospievajú ku cti stvoreniam, a pri veciach slúžiacim ku cti Božej sa to robí tak, že sa nevidia, a to pod zástavami / farbami, značkou / milosrdenstva. Také milosrdenstvo nie je žiadne milosrdenstvo, ale nemilosrdnosť, ktorá privádza ku pekelnej priepasti.Ach, bodaj by sme zaobchádzali so našimi blížnymi , Kristovými údmi, s takým milosrdenstvom, aby nás Boh nemohol označiť ako nemilosrdných“ 

Sv. Mária Magdaéna de Pazzi

Sv. Peter Damiani (1007 – 1072) bol opát kláštora Fonte Avellana a následne sa stal kardinálom/biskupom Ostie. Patril medzi jedného z najvýznamnejších predstaviteľov reformy katolíckej Cirkvi v 11. storočí. Jeho dielo sa objavilo okolo roku 1049 – v dobe, kedy bola korupcia veľmi rozšírená, a to dokonca aj na vyšších pozíciách v Cirkvi.

V tomto spise, adresovanom pápežovi Levovi IX., odsudzuje Pater Damiani zvrátené zvyky svojej doby vyjadrujúc to rečou, ktorá nepozná falošné milosrdenstvo alebo kompromisy. Je presvedčený, že najväčším zo všetkých hriechov je sodomia – termín, ktorý zahŕňa všetky skutky konané proti prírode a ktorých cieľom je uspokojiť sexuálne túžby bez toho, aby došlo k vzniku nového života. „Ak táto celkom hanebná a hnusná neresť nie je v okamihu a rázne zastavená – píše – dopadne na nás Boží hnev, ktorý prinesie skazu mnohým.“

V histórii (Cirkvi) dochádza k veľa prípadom, kedy je preniknutá svätosťou, ale tiež kedy zlyhanie jej členov spôsobuje jej úpadok do temnoty – čo vyzerá, akoby ju Božstvo celkom opustilo.

Hlas svätca Damianiho dnes zaznieva rovnako, ako vtedy; s povzbudením a útechou pre takých ako on – ktorí počas dejín bojovali, trpeli, volali a nádejali sa.

Svoje vyjadrovanie nezmiernil – aby vyjadril svoje rozhorčenie, udržal si zanietenosť. Voči hriechu sa staval s odporom, odvahou a nekompromisne, pričom práve to bolo vyjadrením jeho lásky k Pravde a Dobru.

Dnes, na začiatku tretieho tisícročia od narodenia Krista sa kňazi, biskupi a biskupské konferencie sporia pre ženbu kňazov; pochybujú o nezrušiteľnosti manželského zväzku medzi mužom a ženou a zároveň prijímajú ponúkanie zákona v prospech homosexuálnych pseudo-manželstiev. O sodomii sa nerozmýšľa ako o hriechu, ktorý si zasluhuje Boží trest, ale je rozptýlená v seminároch, kolégiách, cirkevných univerzitách a dokonca aj vo vnútri Vatikánu.

 Pripomína nám, že je ešte niečo horšie, ako teoretizovaná a praktizovaná mravná skaza. Malo by prehovoriť ticho, mala by zasiahnuť zdržanlivosť, zväzok spoluvinníkov, ktorý je uzavretý medzi skazenými a zväzok tých, ktorí sú pod zámienkou škandálu ticho a keď sú ticho, tak majú súhlasný postoj.

Ešte vážnejšia je akceptácia homosexuality duchovnými, chápaná ako „pozitívne“ naťahovanie sa za dobrom, hodná pastoračnej starostlivosti a právnej ochrany, a nie ako ohavný hriech. V zhrňujúcej správe prvého týždňa synody biskupov v októbri 2014 jeden odsek prehlasoval, že homosexuáli disponujú darmi a vlastnosťami, ktoré možu ponúknuť kresťanskej komunite a pozýval biskupov: „…sme schopní privítať týchto ľudí a zabezpečiť im v našich spoločenstvách rodinné prostredie?“

Toto poburujúce vyjadrenie bolo zo záverečnej správy vylúčené, ale niektorí biskupi a kardináli – prítomní aj neprítomní v synodálnej miestnosti – trvali na žiadosti hľadať pozitívne aspekty zväzku, ktorý je neprirodzený, pričom zašli až k tomu, že dúfajú „v spôsob, ktorý opíše práva ľudí žijúcich vo zväzku s osobou rovnakého pohlavia.“

Sv. Peter Damiani – jednoduchý mních na pozícii kardinála, človek s vynikajúcim zmýšľaním – neváhal obžalúvať dokonca ani pápežov toho času, keď urobili nejakú škandalóznu chybu. Vnesie prečítanie diela Liber Gomorrhianus ducha sv. Petra Damianiho do sŕdc niektorých prelátov a laikov? Otrasie nimi v ich apatii a prinúti ich hovoriť a konať?

Aj keď máme veľmi ďaleko od svätosti a prorockého ducha sv. Petra Damianiho, vyjadrime podobne ako on aj my pobúrenie nad hriechom a slovami, ktorými uzatvára svoj traktát, obráťme sa na súčasného Kristovho nástupcu, pápeža Františka, ktorý tak môže zasiahnuť a skoncovať s mravnými a dogmatickými škandálmi: „Nech nám pomáha všemohúci Boh, najvelebnejší Otec, aby bola počas vášho apoštolátu zničená všetka hrôza tejto neresti, a aby stav Cirkvi – momentálne s postojom ľahostajnosti – opäť a celkom vzrástol v celej svojej sile.“

sv. Vincent Lerinský: Proti novotám heretikov

Naše Paní sv. Brigitě Švédské objasnila, že papež, který dovolí kněžím se ženit, půjde do pekla:

„Ale nyní ti řeknu Boží vůli v této věci… Věz také toto: že jestliže nějaký papež vydá kněžím povolení uzavřít tělesné manželství, Bůh jej duchovním způsobem odsoudí k trestu tak velkému jako je ten, jaký zákon po právu tělesným způsobem uvaluje na člověka, který se provinil tak závažně, že se mu musí vydloubnout oči, useknout jazyk a rty, nos a uši, utnout ruce a nohy, nechat krev jeho těla vylít až zcela vychladne, a nakonec celé jeho tělo bez krve odvrhnout, aby jej sežrali psi a jiné divoké šelmy. Podobné věci se skutečně stanou duchovním způsobem papeži, který by šel proti výše zmíněnému ustanovení a Boží vůli a vydal kněžím takové povolení uzavřít sňatek.

Protože by tentýž papež byl zcela Bohem zbaven svého duchovního zraku a sluchu, a svých duchovních slov a skutků. Všechna jeho duchovní moudrost by zcela vychladla; a nakonec po jeho smrti by byla jeho duše odvržena, aby byla věčně v pekle mučena, aby se tam věčně a bez konce stala potravou démonů.“

 

Jeden z mála dokumentov (list priateľovi) ktorý sa od sv. Bruna zachoval:
Aký úžitok a božskú slasť prináša samota a ticho pustatiny tým, čo ich milujú, vedia len tí, ktorí to sami zakúsili.

Tu sa môžu pevní ľudia obrátiť dovnútra, kedykoľvek si želajú, zostať ponorení vo svojom vnútri, môžu usilovne pestovať výhonky cností a blažene sa živiť rajským ovocím. Tu sa snažíme získať oko, ktorého jasný pohľad zraňuje láskou božského Ženícha a ktorého čistota umožňuje vidieť Boha. Tu sa oddávame dobre naplnenému voľnému času a spočívame v pokojnej činnosti. Tu Boh dáva svojim atlétom vytúženú odmenu za namáhavý boj: pokoj, aký svet nepozná, a radosť v Duchu Svätom.

Taká je táto krásna, príjemne vyzerajúca Rachel. Aj keď dala Jakubovi menej detí než Lia, mal radšej ju než tú, ktorá bola síce plodnejšia, ale mala nevraživý pohľad. Synovia kontemplácie sú vskutku vzácnejší než synovia činnosti. A tak Jozef a Benjamín sú miláčikmi svojho otca viac než ostatní bratia.

Taký je lepší podiel, ktorý si Mária vybrala a ktorý jej nebude odňatý.

Taká je krásna Sunamitka, panna, ktorá jediná v celej izraelskej krajine bola hodná opatrovať zostarnutého Dávida a rozohrievať ho. Ako veľmi by som chcel, milovaný brat, aby si ju miloval nadovšetko, aby si sa rozohrial v jej náručí a horel Božou láskou. Nech sa v Tvojom srdci usadí táto láska, aby sa Ti sláva sveta, láskajúca a zradná zvodnosť čoskoro zdala úbohou, aby si ľahko zavrhol bohatstvo, pretože starosť oň zaťažuje dušu, a aby sa ti sprotivili potešenia, ktoré sú také škodlivé pre telo i ducha.

Tvoja múdrosť nemôže nevedieť, od koho pochádzajú tieto slová: „Ak niekto miluje svet a čo je vo svete – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha – nie je v ňom Otcova láska“ a tieto: „Kto chce byt‘ priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“

Jestvuje teda väčšia nespravodlivosť, horšie bláznovstvo a úpadok ducha, škodlivejšia alebo nešťastnejšia vec, ako ked‘ chceš bojovať proti tomu, moci ktorého nemožno odolať a spravodlivej pomste ktorého nieje možné sa vyhnúť? Sme silnejší než on? Ak nás zatiaľ trpezlivá dobrota povzbudzuje k pokániu, nepotrestá nakoniec urážky tých, čo ním pohŕdajú? Čo je zvrátenejšie, čo je viac proti rozumu, spravodlivosti, samej prírode, než dávať prednosť stvoreniu pred stvoriteľom, vyhľadávať pominuteľné statky viac než večné, pozemské viac než nebeské?

Čo zamýšľaš urobiť, môj drahý priateľ? Čo teda, ak nie veriť Božím radám, veriť pravde, ktorá nemôže zradiť? Pretože ona dáva všetkým túto radu: „Príd’te ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Nieje to príliš nevd’ačný a prázdny trest,keď sme zmietaní žiadostivosťou, bez prestania sužovaní starosťami, obavami, strachom a bolesťami, ktoré sú spôsobené takýmito túžbami? Aké bremeno je ťažšie než to, ktoré ťahá dušu z vrcholu jej ušľachtilej dôstojnosti až na dno, k opovrhnutiu spravodlivosťou? Uteč teda, brat môj, od všetkých týchto útrap, prejdi od búrky tohto sveta do pokojného a bezpečného prístavu.

Tvoja rozvážnosť pozná, čo nám hovorí sama Múdrosť: „Ak sa niekto nezriekne všetkého, čo má, nemôže byt‘ mojím učeníkom.“ Kto by nevidel, aké je krásne, užitočné a sladké prebývať pod vedením Ducha Svätého v jeho škole a učiť sa Božej filozofií, ktorá jediná môže dať skutočnú blaženosť?

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *