
„Nepolepšiteľná“ žena a jej „svojvoľný“ inštitút
19. marca 2015 Pavel 0 Comments
až neuveriteľný je osud
inštitútu tzv. jezuitiek,
špeciálne verných žien pápežovi a cirkvi,
ktorý bol šokujúco samým právoplatným pápežom
/ale pýchou sveta teda poriadne silno napáchnutým/
až surovým spôsobom zakázaný
väznila ju 9.týždňov inkvizícia
čím viac sa nažila byť verná Bohu a jeho plánu,
tým viac ju súdruhovia a nesvätí „muži cirkvi“
14 rokov zaživa a 333 rokov aj po odchode do neba
iba Boh vie prečo až „nekonečne“ – naponižovali
bude v katolíckej Cirkvi blahorečená
jej hlavný „blud“ bol, že predbehla svoju dobu
iritovala pánbožkárov svojou
charizmou a normálnosťou
ženám v cirkvi pripravovala novú rolu
byť vzdelané, slobodné a zdravo sebavedomé
“ Najväčšia bolesť je chcieť plniť Boží plán a pritom ho nepoznať“ MW
«Mária Wardová s odvahou a odhodlanosťou vo svojej dobe prerazila cestu
pre nový spôsob pôsobenia žien v Cirkvi.“
Benedikt XVI.
niektoré jej „NOVOTY“
ktoré vydesili vtedajších cirkevných predstaviteľov
Zasvätené osoby mohli žiť aj mimo kláštora, nosili nie cirkevný odev, ale normálny, predstavená mala byť v Ríme a domy nemali podliehať zásahom miestneho biskupa. Mary sa modlila aj po sediačky , Zasvätené ženy môžu byť aj trochu zdravo sebavedomé a vznešené ako dámy a nie iba ako prepokorné sestričky v uzavretej klauzúre kláštora, čo vtedy bola tá najväčšia opovážlivosť. Išli odvážne aj do znesväteného terénu evanjelizovať , vyučovať a slúžiť Bohu aj v ľuďoch.
Mala zjavenie z neba, aby zrealizovala ženskú vetvu jezuitov,
sami jezuitskí predstavení boli dlho proti dielu Božiemu
toto spoločenstvo bulou neobyčajne zdrvujúco odvrhol
Kristove sestry
??? surovo rozprášil !!!
ale so synovcami páchnucimi po moci a kariére viedol pre cirkev
ako posledný z pápežov hanebné vojny
Opovážlivo namyslený najvyšší veľkňaz až v hrozivo panovačnej bule napísal
že jeho najťažšia povinnosť je chrániť vinicu pred nepovolanými robotníkmi, ktorí sejú burinu, ktorá dusí dobré sadenice a ktorá vraj má zničiť dobrú sejbu.Táto burina musí byť z cirkvi odstránená.Odvoláva sa na nariadenia antipápeža Jána XXIII., že on takéto zhubné vetvy na vetvách cirkvi kedysi už zakázal. Potulujú sa vraj podľa ľubovôle, obliekajú svetsky, nezachovávajú klauzúru. Vraj pracujú pod zámienkou spásy duší, podujímajú sa na rozličné úlohy, ktoré nesvedčia ich pohlaviu, ich slabému rozumu, ich ženskej skromnosti a predovšetkým ich panenskej počestnosti. Túto tŕňovú húštinu z poľa Cirkvi treba
okamžite odstrániť!
Svätá stolica ich vážne varovala, ale tieto ženy z arogantného vzdoru to neakceptovali a neprestali pracovať proti zdravému učeniu Cirkvi. Nunciovia dostali prísne opatrenia z obavy pred hroziacimi nebezpečenstvami a obávanými škandálmi. Aby sa tieto škodlivé rastliny v Božej Cirkvi nemohli ďalej šíriť, preto pápež používa tú najväčšiu prísnosť. Bujnejúce rastliny majú byť od koreňa zničené a vyhubené.Podľa rady troch kardinálov a podľa koncilových dekrétov prehlasuje pápež spoločnosť takzvaných jezuitiek, ich sektu a ich stav od počiatku ich jestvovania za nulu a ničotu…
Ich inštitút sa má považovať za pápežom zničený
Pod hrozbou veľkej exkomunikácie domy Inštitútu anglické panny musia opustiť. Nesmú sa v nich ďalej schádzať, ani v nich hovoriť o duchovných či svetských veciach.Nesmú sa označovať za rehoľníčky. Môžu vstúpiť do iného rádu alebo sa vydať. Veno sa im môže vrátiť.
/ podľa buly Pastoralis Romani pontificis z 13.1.1631/
toto je , vážení čitatelia, ukážkový dejinný príklad
majstrovského babráctva
a dokonalého zneužitia duchovnej moci v cirkvi
a kto ho nechce vidieť, nech sa dá včas vyšetriť
lebo trpí selektívnou historickou slepotou
to je ale hanba…
a nespomenúť to – nikdy
aby sa náhodou akože cirkev z toho „nezrútila“
teda sa z toho ani nepoučiť
je hanba ešte väčšia
Na Mary Wardovú bol vydaný zatykač od kardinála Barberiniho.
Išla do cirkevného väzenia.
Tam bola od 7. 2. do 14. 4.
„Najjasnejší znak Božieho hnevu a najstrašnejší trest,ktorý môže dopustiť na svet sa prejavuje,keď dopustí, aby sa jeho ľud dostal do rúk duchovných, ktorí sa kňazmi len nazývajú,no nekonajú tak, a ktorí sú skôr krutí ako draví vlci, než aby prejavovali lásku a starostlivosť oddaných pastierov. Opúšťajú Božie veci, aby sa venovali svetským veciam a vo svojom posvätnom povolaní ku svätosti idú za profánnymi a pozemskými cieľmi.
Keď Boh takéto veci dopúšťa, je to veľmi jasný dôkaz,
že sa na svoj ľud veľmi hnevá, a zosiela na nich svoj najstrašnejší hnev.“
Sv. Ján Eudes
Pápežove najvernejšie služobníčky dostali
poriadne „po hlave a to veľmi tvrdou bakulou“
tie najnemilosrdnejšie údery
od najvyššieho pastiera
ktorý sa na svätého roky iba hral
a svoju vnútornú hrôzu zhodil na túto sväticu
Toto je jeden z charakteristických prejavov pochabých 5. „panien či panicov“
V cirkevnom väzení nesmela prijímať sviatosti, keď bola z toľkých trápení blízko smrti, ponúkli jej zaopatrenie sviatosťami pod podmienkou, že podpíše odvolanie svojich „poblúdení“ a že ľutuje svoje všetko, čím sa previnila proti katolíckej viere. Odpovedala zdravo hrdo ako dáma: „Žiada to odo mňa Jeho Svätosť pápež alebo inkvizícia?“ Kňaz odpovedal, že miestny dekan. Vážne chorá Mary vtedy vážne povedala:
“ Nech ma Boh chráni, aby som sa pre odpustenie všedných hriechov dopustila hriechu ťažkého, ktorý by som takto urobila a zároveň by som pošpinila mnohé ,nevinné osoby, keby som prehlásila, že som niečo vravela či urobila proti svätej cirkvi. Nie! Keby som to urobila, dala by som za pravdu svojim žalobcom a utvrdila by som svet v domnienke, že som tu spravodlivo potrestaná. Nie, nie. Radšej sa hodím do náručia Božieho milosrdenstva, a zomriem bez sviatostí“
V najtemnejších chvíľach svojho života si zachovala svoju ľudskú dôstojnosť a podala tak dôkaz, že plaziť sa pred predstavenými je hanebnosť, a že byť osobnosťou nie je hriech. Pápež Urban VIII. potom nariadil, aby ju z väzenia prepustili. Neskôr o nej vyhlásil: “ Pokladáme ju nielen za veľmi múdru, ale aj za mimoriadne statočnú a schopnú ženu. Ale čo je oveľa viac – pokladáme ju za sväticu a za veľkú Božiu služobníčku.“ Napriek týmto slovám o nej jej spoločenstvo za jej života nepovolil. Jej povesť nechal na stáročia silno pošpinenú a jej snahy a dielo nechal zdemolované. Asi aj preto sa zaradil medzi chudákov nesvätých pápežov. Takéto dvojtvárne spôsoby správania nemal iba voči nej. Vyznal sa v kadečom od umenia cez poéziu po zbrane, ale elementárnu odvahu duchovného muža a schopnosť ku normálnym činom pápeža veru nemal. Podobne trápne sa zachoval voči astronómovi a vedcovi G. Galileovi. Žili si tam ako divní oligarchovia a tieto vzácne duchovné dámy či poctivých vedcov na svojom dvore nepotrebovali? História ich však odsunula na spravodlivé miesto na okraji dejinného cirkevného cintorína, a Mary spravodlivo dáva na popredné miesto medzi hrdinské osobnosti dejín ako
odvážnu ženu
a bojovníčku voči cirkevnej šikane
do spoločenstva svätých
Tí, ktorí v Mene Božom prenasledujú statočných kresťanov, slúžia komu? Padlým anjelom? A pretvarujú sa ako farizeji, že posluhujú Bohu? Veď učenie cirkvi a normálny zdravý rozum ponižovať iného zakazujú… Boli tí pri zdravom rozume? Čím boli opití? Sami sebou? Mocou nad osudmi iných? Kariérou, že niečo viac znamenajú ako iní? Alebo zaslepenou pýchou? Alebo sa jednalo o posadnutosť zlými silami?
Kto trpí za pravdu a cirkev
ten si nadobúda ohromný
spirituálny kapitál
kto však trpí „od cirkvi“
zarába ešte oveľa viac
a čím bol na zemi nižšie
tým bude v nebi vyššie
„Musíme Boha nasledovať, ale nie ho predbiehať“
ctihodná Mária Wardová
1585 – 1645
silná kandidátka na patrónku
šikanovaných
od farizejov vo vnútri cirkvi
Minulý týden se v médiích objevila zpráva, že papež schválil blahořečení Mary Wardové. (10.1.2010) Připomněla mi slova, kterými se Benedikt XVI. před časem vyjádřil k otázce uplatnění žen v katolické církvi: „…myslím si, že si samy ženy svým rozmachem a svou silou, takřka svou převahou, svou duchovní potencí dokáží zjednat patřičné postavení. A měli bychom se pokoušet naslouchat Bohu, abychom nebyli překážkou, nýbrž abychom se těšili z toho, že se ženám v církvi, počínaje Matkou Boží a Marií Magdalenou, dostává vlastního a náležitého postavení.“ V příběhu Mary Wardové sice někteří „mužové církve“ zjevně Bohu nenaslouchali a překážkou uplatnění jejích hřiven byli, nicméně tato podivuhodná žena si svou duchovní potencí patřičné postavení zjednat dokázala. Pravda, až dlouho po své smrti…