Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

vláda konca starého času

9. januára 2021 Yozef 1 Comment

„Pane, Bože zástupů, řekl jsi nám ve svém evangeliu: „Nepřišel jsem, abych přinesl pokoj, ale meč“, vyzbroj mě k boji. Hořím touhou bojovat za tvou slávu; ale prosím, posilni moji odvahu. Pak budu schopna zvolat spolu se svatým králem Davidem: „Ty sám jsi můj štít; jsi to Ty, Pane, který cvičíš mé ruce pro válku!“ Ó můj Ježíši, budu proto bojovat za tvou lásku až do večera svého života. Jelikož jsi nechtěl zakoušet odpočinek na zemi, chci se řídit tvým příkladem a doufám, že se na mně splní slib, který vyšel z tvých božských rtů: „Jestliže mi kdo chce složit, ať mě následuje, a kde jsem, já tam bude i můj služebník. Jestliže mi kdo slouží, Otec ho zahrne poctou“ (Jan 12:26). Být s Tebou, být v Tobě, je moje jediná touha!

                                                                                                                                         svatá Terezie od Dítěte Ježíše

 

ozval sa aj  mexický kardinál

bojovník alebo podnájomník?

                                     Uniknutý plán z Kanady

Veľký reset = Veľké súženie a prenasledovanie 7 rokov. 
Vizionárka (Mirjana) mala 14. apríla 1982 zvláštne zjavenie. Kým čakala na Pannu Máriu, prišiel diabol preoblečený za Pannu Máriu
Píše: „Bol škaredý, strašne škaredý. Nemohla som sa na neho ani pozrieť, jeho pohľad ma skoro zabíjal, skoro som omdlela. Povedal mi: „Musíš opustiť Boha, musíš opustiť Pannu Máriu, oni ťa nechajú trpieť, poď so mnou, urobím ťa šťastnou v láske a v živote!“
Z hĺbky srdca som kričala Nie, nie, nie!
Diabol sa teda vzdialil, prišla Panna Mária a povedala mi: „Je mi ľúto, že si to musela zažiť, ale musíš vedieť, že satan existuje a že si vyžiadal dovolenie u Boha, uviesť Cirkev na určitý čas do pokušenia, s úmyslom zničiť ju. Boh mu k tomu poskytol jedno storočie a povedal: Nezničíš ju!
Storočie, v ktorom žijete, je pod mocou satana. Keď sa všetky tajomstva splnia, bude jeho moc zničená. Satan sa stáva ešte agresívnejším, pretože stráca moc. Rozbíja manželstvá, šíri nesvornosť medzi kňazmi, trýzni ľudí a dokonca aj zabíja. Preto sa pred ním chráňte modlitbou, pôstom a predovšetkým spoločnou modlitbou. Obnovte používanie svätenej vody, noste pri sebe posvätené predmety a vystavte ich vo vašich domovoch.
Čo sa týka týchto vízii, zistili niektorí zahraniční experti, že sa zhodujú s víziou Leva XIII., ktorý v poslednom storočí v apokalyptickej vízii videl, ako bola Cirkev napadnutá démonmi. Nato zaviedol modlitbu k svätému archanjelovi Michalovi, ktorú sa až do Koncilu modlili kňazi po svätej omši.
Prevzaté: Príhovory P. Tomislava Vlasiča a P. Slavka Barbariča, Veľká noc – december 1984, zväzok: Otvorte svoje srdcia Márii, „Kráľovnej pokoja“, Miláno 2001

„Už nikdy nebude nič také ako predtým.“

Za menej ako dva týždne sa z milosti Božej tento rok nášho Pána 2020, ktorý je poznačený hroznými udalosťami a veľkými spoločenskými otrasmi, priblíži ku koncu. Dovoľte mi sformulovať krátke zamyslenie, ktorým by som obrátil nadprirodzený pohľad smerom k nedávnej minulosti i bezprostrednej budúcnosti.

Mesiace, ktoré zostávajú za nami, predstavujú jeden z najtemnejších okamihov v dejinách ľudstva – vôbec po prvýkrát, od narodenia Spasiteľa sa Sväté kľúče používajú na zatváranie kostolov a obmedzovanie slávenia omše a sviatostí, takmer v očakávaní zrušenia každodennej obete prorokovanej Danielom, ktorá sa uskutoční za vlády Antikrista.

Prvýkrát v histórii sme boli na veľkonočnej slávnosti Pánovho zmŕtvychvstania nútení asistovať pri omšiach a službách Svätého týždňa prostredníctvom internetu, čo nás pripravilo o sväté prijímanie.

Prvýkrát sme si boli vedomí, s bolesťou a zdesením, že nás opustili naši biskupi a farári, ktorí boli zabarikádovaní vo svojich palácoch a na farách zo strachu pred sezónnou chrípkou, ktorá si vyžiadala približne rovnaký počet obetí ako v iných rokoch.

Videli sme – takpovediac – generálov a dôstojníkov, že opustili svoju armádu a v niektorých prípadoch sa dokonca pridali k nepriateľským radom a uvalili na Cirkev bezpodmienečnú kapituláciu voči absurdným dôvodom pseudo-pandémie.

Nikdy po celé stáročia nenašlo toľko slabosti, toľko zbabelosti a toľko túžby putovať k našim prenasledovateľom, takú úrodnú pôdu u tých, ktorí by mali byť našimi sprievodcami a vodcami.

A čo nás mnohých najviac škandalizovalo, bolo uvedomenie si, že táto zrada sa týka najvyšších úrovní hierarchie Cirkvi – oveľa viac ako kňazov a jednoduchých veriacich.

Presne z najvyššieho trónu, z ktorého sme mali čakať pevný a smerodajný zásah v obrane Božích práv, slobody Cirkvi a spásy duší, sme namiesto toho dostali pozvania na dodržiavanie nespravodlivých zákonov, nelegitímnych noriem a iracionálnych príkazov.

A v slovách, ktoré médiá okamžite šírili zo Santa Marty, sme rozpoznali veľa, príliš veľa, prikývnutí voči zasvätenému jazyku globalistickej elity – bratstvo, univerzálny príjem, nový svetový poriadok, lepšie vybudovať budúcnosť, skvelý reset, nič už nikdy nezostane rovnaké, odolnosť – všetko slová nového jazyka, ktoré svedčia o idem sentire [„rovnakom myslení“] tých, ktorí nimi hovoria, aj tých, ktorí ich počúvajú.

Bol to skutočný akt zastrašovania, slabo zahalená hrozba, ktorou naši pastieri ratifikovali poplach pandémie, zasiali hrôzu medzi jednoduchých a opustili umierajúcich a núdznych.

Na vrchole cynického legalizmu sa to dostalo dokonca do bodu, keď zakázali kňazom počúvať vyznania hriechov/spoveď a udeľovať posledné sviatosti tým, ktorí boli opustení na jednotkách intenzívnej starostlivosti, čím pripravili našich milovaných mŕtvych o náboženské pohreby a odoprenie Najsvätejšej sviatosti mnohým dušiam.

A keď sme po náboženskej stránke videli, že sa s nami zaobchádza ako s ľuďmi na okraji spoločnosti, a bránia nám v prístupe do našich kostolov ako kedysi Saracéni – hoci nesmierna invázia nelegálnych prisťahovalcov pokračovala v doplňovaní pokladníc samozvaných humanitárnych združení – na občianskej a politickej strane sme zistili, že naši vládcovia majú povolanie k tyranii: pomocou rétoriky teraz už vyvrátenej realitou, nás chceli prinútiť, aby sme ich považovali za predstaviteľov suverénneho ľudu.

Hlavy štátov a predsedovia vlád, regionálni guvernéri a miestni starostovia na nás uvaľovali najprísnejšie predpisy a zákony, akoby sme boli búriacimi sa, podozrivými, ktorých treba sledovať dokonca aj v súkromí našich domovov; zločinci, ktorých treba prenasledovať aj na samote v lese alebo pozdĺž morského pobrežia.

Videli sme ľudí násilne odvliekaných vojakmi v bojových odevoch, starších ľudí pokutovaných za návštevu lekárne, obchodníkov prinútených zatvárať dvere svojich prevádzok a reštaurácie, ktoré najskôr prijali nákladné opatrenia v snahe splniť vládne požiadavky a potom aj tak nariadené zatvorenie. So zmätkom sme počuli množstvo samozvaných odborníkov – väčšinou im však chýba vedecká autorita a je vo vážnom konflikte záujmov kvôli ich väzbám na farmaceutické spoločnosti a nadnárodné organizácie – zvrchované poučovanie v televíznych programoch a na stránkach novín o infekciách, očkovacích látkach, imunite, pozitívnych testoch, povinnosti nosiť masky, rizikách pre staršie osoby, o nákazlivosti bez príznakov a nebezpečenstve návštev vlastnej rodiny.

Hrmeli na nás pomocou tajomných slov ako „sociálny dištanc“ a „zhromaždenia“ v nekonečnej sérii groteskných rozporov, absurdných poplachov, apokalyptických hrozieb, sociálnych predpisov a obradov zdravia, ktoré nahradili náboženské obrady.

A keďže naši vládcovia a politici terorizovali obyvateľstvo – a to napriek tomu, že sú bohato platení za výroky v každú dennú hodinu, predvádzali svoje masky pred všetkými televíznymi kamerami, len na to, aby ich potom čo najskôr sňali. (U nás sa jeden premiér a jeho tajtrlíci v akejsi ústrednej komisii ani neunúvajú dáku masku nosiť, pozn. prekl.)

Nútení prezliecť sa za anonymných ľudí bez tváre nám uvalili náhubok, ktorý je absolútne zbytočný na to, aby sme sa vyhli nákaze, a ktorý skutočne škodí nášmu zdraviu, ale nevyhnutný pre ich účely, aby sme sa cítili podmanení a prinútení vyhovieť.

Zabránili nám v liečbe existujúcou a účinnou liečbou, namiesto toho propagujú vakcínu, ktorú teraz chcú zaviesť ako povinnú, a to ešte predtým, ako po neúplnom testovaní zistia jej účinnosť. A aby neohrozili enormné zisky farmaceutických spoločností, poskytli imunitu za škody, ktoré môžu ich vakcíny spôsobiť populácii.
Vakcína je zadarmo, tvrdia nám, ale bude za ňu skutočne zaplatené peniazmi daňových poplatníkov, aj keď jej výrobcovia nezaručujú, že bude chrániť pred nákazou.

V tomto scenári, ktorý je podobný katastrofickým dopadom vojny, leží ekonomika našich krajín dolu tvárou k zemi, kým spoločnosti obchodujúce online, spoločnosti dodávajúce domov a producenti pornografie zažívajú rozmach.

Miestne obchody sa zatvárajú, ale veľké nákupné centrá a supermarkety zostávajú otvorené – pamätníky konzumu, v ktorých všetci, dokonca aj tí, ktorí majú Covid, naďalej plnia svoje vozíky zahraničnými výrobkami, nemeckými syrmi, marockými pomarančmi, kanadskou múkou a mobilnými telefónmi a televízormi vyrobenými v Číne.

„Svet sa pripravuje na Veľký reset,“ povedali nám obsedantne. „Už nikdy nebude nič také ako predtým.“

Budeme si musieť zvyknúť na „život s vírusom“, vystavení večnej pandémii, ktorá živí farmaceutického Molocha a legitimizuje čoraz nenávidenejšie obmedzenia našich základných slobôd.

Tí, ktorí nás od detstva katechizovali, aby sme uctievali slobodu, demokraciu a ľudovú zvrchovanosť, nás dnes riadia tým, že nás zbavujú slobody v mene zdravia, zavádzajú diktatúru a prisvojujú si pre seba moc, ktorú im nikto nikdy neudelil zhora ani zdola.

A časnú moc, proti ktorej sa slobodomurárstvo a liberáli zúrivo stavali u rímskych pontifikov, si dnes prisvojujú v opačnom garde, v snahe podrobiť si Kristovu Cirkev a dostať ju pod moc štátu so súhlasom a spoluprácou najvyšších úrovní hierarchie.

Z tohto celého ľudsky odrádzajúceho scenára sa odvíja nevyhnutná skutočnosť: medzi tými, čo majú autoritu a tými, ktorí sú jej podriadení, medzi vládcami a občanmi, medzi hierarchiou a veriacimi je priepasť.

Je to inštitucionálne monštrum, v ktorom je občianska aj náboženská moc takmer úplne v rukách bezohľadných ľudí, ktorí boli menovaní pre ich absolútnu neschopnosť a veľkú zraniteľnosť voči vydieraniu. Ich úlohou nie je spravovať inštitúciu, ale zbúrať ju, nerešpektovať jej zákony, ale porušovať ich, nechrániť jej členov, ale rozptýliť a vzdialiť ich od seba. Stručne povedané, ocitáme sa pred zvrátenosťou autority, nie kvôli náhode alebo neskúsenosti, ale sledujeme odhodlanie a postup podľa vopred stanoveného plánu: jediným scenárom pod jediným vedením.

Máme teda vládcov, ktorí prenasledujú svojich občanov a zaobchádzajú s nimi ako s nepriateľmi, pričom vítajú a financujú inváziu zločincov a nelegálnych prisťahovalcov; strážcov zákona a sudcov, ktorí zatýkajú a pokutujú tých, ktorí porušujú pravidlá vzdialenosti medzi ľuďmi, aj keď ostentatívne ignorujú zločincov, znásilňovačov, vrahov a zradných politikov; mám učiteľov, ktorí neprednášajú kultúru alebo lásku k vedomostiam, ale namiesto toho indoktrinujú študentov v rodovej a globalistickej ideológii; máme lekárov, ktorí odmietajú liečiť chorých, ale aplikujú geneticky modifikovanú vakcínu, ktorej účinnosť a potenciálne vedľajšie účinky nie sú známe; máme biskupov a kňazov, ktorí odmietajú veriacim vysluhovať sviatosti, ale ktorí nikdy nezmeškajú príležitosť na šírenie svojej vlastnej bezpodmienečnej príslušnosti ku globalistickej agende v mene slobodomurárskeho bratstva.

Tí, ktorí sú proti tomuto rozvráteniu všetkých princípov občianskeho života, sa ocitajú opustení, sami a bez vodcu, ktorý by ich spájal.

Osamelosť v skutočnosti umožňuje našim spoločným nepriateľom – ako dostatočne preukázali, že nimi sú – vzbudzovať strach, zúfalstvo a pocit, že nie sme schopní spolu stáť, aby sme odolávali útokom, ktorým sme boli vystavení.
Občania sú sami tvárou v tvár zneužívaniu občianskej moci, veriaci sú sami tvárou v tvár arogancii kacírskych prelátov vydaných zlozvykom a tí, ktorí chcú nesúhlasiť, zvýšiť hlas alebo protestovať v rámci inštitúcií, sú takisto osamelí.
Osamelosť a strach sa zväčšujú, keď im dáme priestor, na ktorý sa môžu postaviť, ale zmiznú, keď si spomenieme, ako si každý z nás zaslúžil, aby sa Druhá Osoba Najsvätejšej Trojice vtelila v najčistejšom lone Panny Márie; propter nos homines et propter nostram salutem descendit de coelis. [„Ktorý kvôli nám ľuďom a kvôli našej spáse zostúpil z neba“].

A tu prichádzame k Tajomstvám, nad ktorými sa chystáme uvažovať v nasledujúcich dňoch: k Nepoškvrnenému Počatiu a Pánovmu svätému narodeniu. Z týchto tajomstiev, drahí priatelia, môžeme čerpať obnovenú nádej, s ktorou môžeme čeliť udalostiam, ktoré nás čakajú.

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že nikto z nás nikdy nie je skutočne sám: po svojom boku máme Pána. Vždy chce naše dobro, a tak nikdy nezlyháva v posielaní svojej pomoci a milosti; kiež by sme o ne s vierou prosili. Po svojom boku máme Najsvätejšiu Pannu, našu milujúcu Matku a naše bezpečné útočisko. Máme blízko seba zástupy anjelov a množstvo svätých, ktorí sa za nás z nebeskej slávy prihovárajú za nás pred Trónom Božského majestátu.

Uvažovanie o tomto vznešenom spoločenstve, ktorým je Svätá Cirkev, o mystickom Jeruzaleme, ktorého sme občanmi a žijúcimi členmi, by nás malo presvedčiť, že posledná vec, ktorej by sme sa mali báť je, že sme sami. A že nie je dôvod sa báť, aj keď diabol zúri, aby sme uverili, že taký dôvod existuje. Pravá osamelosť je v pekle, kde zatratené duše nemajú žiadnu nádej – to je osamelosť, ktorej by sme sa mali skutočne báť, a pred ňou si musíme vyprosovať milosť vytrvalosti v závere, to znamená, aby sme si mohli zaslúžiť milosť svätej smrti z Božieho milosrdenstva. Smrť, na ktorú by sme mali byť vždy pripravení udržiavaním sa v stave milosti, v priateľstve s Pánom.

Samozrejme, skúšky, ktorým v tejto chvíli čelíme, sú obrovské, pretože nám dávajú pocit, že zlo víťazí, že každý z nás je opustený a sám pre seba, že bezbožní dokázali Pusillus grex [malé stádo] i celé ľudstvo premôcť. A nebol náš Pán azda sám v Getsemanskej záhrade, sám na kríži, sám v hrobke? A keď sa obrátime k tajomstvu Vianoc, ktoré sa teraz rýchlo blížia – neboli Najsvätejšia Matka a svätý Jozef hádam nútení uchýliť sa do stajne, pretože v hostinci nebol priestor pre nich (non erat locus illis in diversorio)?

Predstavte si, ako sa asi mal Ježišov náhradný otec cítiť, keď videl svoju Najsvätejšiu manželku pripravenú porodiť v chladnej noci Palestíny; pomyslite na ich starosti počas úteku do Egypta s vedomím, že kráľ Herodes vyslal svojich vojakov, aby zabili Ježiška. Aj v týchto hrozných situáciách bola samota Svätej rodiny iba zrejmá, kým Boh všetko zariadil podľa svojich plánov. Poslal anjela, aby oznámil narodenie Spasiteľa pastierom.

Pohol ničím menším ako Hviezdou, aby povolal Troch kráľov z Východu, aby sa klaňali Mesiášovi. Poslal zbory svojich anjelov, aby spievali nad betlehemskou jaskyňou. Varoval svätého Jozefa, aby unikol pred Herodesovým masakrom.
Aj k nám, v samote uzamknutia, ktoré sú mnohí z nás nútení vydržať, v opustení nemocnice, v tichu opustených ulíc a kostolov zatvorených pre bohoslužby, prichádza Pán, aby priniesol svoju spoločnosť. Aj k nám posiela svojho anjela, aby nás inšpiroval svätými úmyslami, svoju Najsvätejšiu Matku, aby nás potešila; Utešiteľa, ktorý nám dáva útechu – dulcis hospes animae.

Nie sme sami: nikdy nie sme sami.
A práve toho sa nakoniec autori Veľkého resetu obávajú najviac: že si uvedomíme túto nadprirodzenú – ale nemenej pravú – realitu, ktorá spôsobí zrútenie domu z karát ich pekelných klamstiev.

Ak myslíme na to, ako máme po svojom boku Ju, ktorá rozdrví hlavu Hadovi, alebo Archanjela, ktorý vytasil meč, aby zahnal Lucifera do priepasti; ak si spomenieme, že náš strážny anjel, náš svätý krstný patrón a naši drahí v nebi a očistci sú s nami: čoho sa vôbec môžeme báť?

Chceme uveriť, že Boh armád vytiahnutých do boja čo i len na chvíľku váha nad porážkou ktoréhokoľvek sluhu toho, ktorý je od vekov porazený?

Tá, ktorá v roku 630 zachránila Carihrad pred obkľúčením a terorizovala Avarov a Peržanov, keď sa objavila ako obrovské zjavenie na nebesiach; ktorá bola v roku 1091 v Scicli na Sicílii vzývaná ako Panna Mária milícií a objavila sa na žiarivom oblaku, a tak vyhnala Saracénov; ktorú v roku 1571 v Lepante a znovu v roku 1683 pri Viedni vzývali ako Kráľovnú víťazstva a ktorá udelila víťazstvo kresťanskej armáde proti Turkom; ktorá počas protikatolíckeho prenasledovania v Mexiku chránila Cristeros/kresťanských bojovníkov a odrazila armádu slobodomurára Eliasa Callesa – Ona nám svoju svätú pomoc neodoprie; nenechá nás v bitke osamelých; neopustí tých, ktorí sa na Ňu obrátia s dôvernou modlitbou v okamihu, keď je konflikt rozhodujúci a konfrontácia sa chýli ku koncu.

Mali sme milosť pochopiť, čím sa tento svet môže stať, ak poprieme Božie panstvo a nahradíme ho tyraniou satana.
Toto je svet, ktorý sa búri proti Kristovi Kráľovi a Márii Kráľovnej, v ktorom sú každý deň obetované tisíce nevinných životov v lone ich matiek satanovi; toto je svet, v ktorom zloba a hriech chcú zrušiť každú stopu dobra a cnosti, každú spomienku na kresťanské náboženstvo, každý zákon a pozostatok našej civilizácie, každú stopu poriadku, ktorý dal Stvoriteľ prírode.

Svet, v ktorom horia kostoly, strhávajú kríže, padajú sochy Panny Márie: táto nenávisť, táto satanská zúrivosť proti Kristovi a Matke Božej je znakom Zlého a jeho služobníkov.

Zoči-voči tejto úplnej revolúcii, tomuto prekliatemu Novému svetovému poriadku, ktorý by pripravil cestu pre kráľovstvo Antikrista, stále nemôžeme uveriť, že je možné vytvoriť nejaké bratstvo, ak nie je podľa Božieho zákona, ani že je možné budovať mier, ak nie pod plášťom Kráľovnej pokoja. Pax Christi in regno Christi. [„Kristov pokoj pod Kristovou vládou (alebo v Kristovom kráľovstve).“]

Pán nám dá víťazstvo, len ak sa Mu pokloníme ako nášmu Kráľovi. A ak Ho ešte nemôžeme vyhlásiť za Kráľa našich národov kvôli bezbožnosti tých, ktorí nás riadia, môžeme Mu zasvätiť seba, svoje rodiny a naše spoločenstvá. A tým, ktorí sa odvážia vyzvať nebesia v mene hesla: „Už nič nebude ako predtým“, odpovedáme vzývaním Boha s obnovenou horlivosťou:„Ako bolo na počiatku, tak nech je teraz i vždycky, až na veky.“

Modlime sa k Nepoškvrnenej Panne, stánku Najvyššieho, a prosme, aby pri našej meditácii o svätom narodení jej Božského Syna, ktoré sa teraz blíži, rozptýlila náš strach a samotu a zhromaždila nás v adorácii okolo jasličiek.
V chudobe jasličiek, v tichu betlehemskej jaskyne zaznieva spev anjelov; svieti jedno pravé Svetlo sveta, uctievané pastiermi a mudrcmi, a samotné stvorenie sa skláňa a zdobí nebeskú klenbu žiarivou hviezdou.

Veni, Emmanuel: Captivum solve Israël. Príď, Emmanuel, oslobodiť svoj uväznený ľud. [alebo „Vykúp zajatý Izrael“].

+ Carlo Maria Viganò, arcibiskup
13. decembra 2020
Dominica Gaudete, III Adventus
[Nedeľa Gaudete („Radujte sa“), 3. adventná nedeľa]
Preklad: V. Repka 4.1.2021

Predchádzajúci

Ďalší

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *