Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

snaha o svätosť a rodová záťaž

19. januára 2021 Yozef 0 Comments

POZNÁŠ PANNU MÁRIU ?

Panna Mária je skrytá v Božom pláne, aby ju objavili iba tí, ktorí sú pokorní alebo sú ochotní sa pokoriť. Boh postavil všetko na pokore, lebo láska a pokora sú neodlúčitelné. Boh svoje najväčšie dielo ukryl do pokory, do prečistého srdca Bohorodičky a spoluvykupiteľky Panny Márie.

stigmatizovaná svätá Gemma 

Svätý Grignion (+1716) napísal víziu o budúcnosti, keď predpovedal, že Ježiš Kristus druhý krát príde podobne ako prišiel prvý krát – skrze svoju svätú Matku. Pán Ježiš Kristus prišiel prvý krát cez Pannu Máriu, keď svet nevedel že má prísť Spasiteľ, Panna Mária to vedela.
Takto príde aj druhý krát, keď príde doba Panny Márie, ktorá bude predzvestovať Kristov druhý príchod. Tá doba je už tu. O pár desiatok rokov po dielach Grigniona sa Mária začína v malom prejavovať vo svete a prichádzajú zjavenia, ktoré vrcholia v Lurdoch a neskôr vo Fatime, a po celom svete. Práve táto doba sa zvykne nazývať dobou Mariánskou, kedy akoby Boh bol v úzadí a Panna Mária v popredí. Grignion hovorí, že Panna Mária je oproti Bohu nič, ani zrnkom atómu, ale Boh dal svetu poriadok a v tomto poriadku má Panna Mária svoje vysoké miesto. Boh sa narodil z tejto pokornej svätej Panni. Boh sa pred ňou pokoroval 30 rokov, poslúchal ju a žil v spoločnosti jej lásky ku nej a ona k nemu.

                                  Príde klamstvo, aké svet nezažil – Litmanová

Sv. Dionýz Aeropagita napísal, že by ju, keď mal videnie, považoval za nejakú bohyňu pre jej skryté pôvaby a neporovnateľnú krásu, keby ho viera, v ktorej bol pevne utvrdený, nebola poučila, že ňou nie je.

Pri jednom zjavení v medžugorií sa vizionári spýtali Panny Márie, prečo je taká krásna. Ona odpovedala : „Som krásna, lebo veľmi milujem.“ Milujme teda, čo najviac aj my a buďme krásni!

spojené sväté srdcia Ježiša a Panny Márie 

 

 

biskupi Francúzska
O uzdravování rodových kořenú skrze eucharistii

Mnoho skutečností múže mezi rodiči a dětmi zústat zahaleno.

Dítě získá na samém počátku difuzní neklid. Tato otázka je natolik zásadní, že vyčerpává během let všechnu energii. Pokud nedojde k získání chybějících prvkú, múže se rozvinout vážné psychické utrpení, dokonce duševní nemoc

Bio-psycho-sociální utrpení věřících by bylo možné zjistit a moudře doprovázet pomocí naslouchání.

oběť mše svaté za rodokmen jistě směřuje k plnému přístupu těchto duší k věčné blaženosti – a to projevem autentické lásky, kterou katolická Tradice vždy doporučovala. Źivý, který žádá o mešní intenci, však skrze vzestupný neboli dominový efekt usiluje o to, že na oplátku zlepší svou vlastní nadpřirozenou situaci, která byla těžce poškozena hříchy předkú. Jak dodáváme, nezdá se, že by měl tento pojem na oplátku sám o sobě jakoukoli oporu v Tradici.

Rodové /generačné/ hriechy

Téma „uzdravení rodových kořenú“ ale nesoustředí svoji pozornost tolik na spásu předkú, jako spíše na well-being: pohodu, blaho, prospěch, zdraví, štěstí současníkú. Vychází z danosti, že do lidského života vstupuje bolest, utrpení a zlo, jež kvalitu lidského života zásadně ohrožují. Kde hledat púvod takové poruchy a jak ji řešit, jak získat vládu nad utrpením, bolestí a zlem?

 

Odťať svoje rodové korene

je lacnou ponukou pre pohodlnú cestu životom.

Úzka cesta vedie cez prirodzené prijatie bied našich predkov.

Pokora znamená byť nie hneď perfektný,

ale niesť biedy našich predkov ako svoj kríž aj desaťročia.

O tom pohoďáci a rozmaznanci nechcú počuť nič.

 

Pán Ježiš svaté Brigity Švédské:

Nicméně lidé této doby vstupují do manželství ze sedmera důvodů. Za prvé – pro krásu těla a tváře, za druhé pro majetek, za třetí pro oplzlou rozkoš, za čtvrté pro nestřídmé hostiny a družení s přáteli, za páté kvůli pyšné zálibě v odívání a společenských poctách, za šesté, aby na svět přivedli děti nikoli ke službě Bohu a dobrým věcem, ale, jako dědice, pro svou hrdost a
lakomství, zasedmé pro žádost chtíče jako nemoudrá zvířata. Tak přijdou ke kostelu, jejich úmysl i myšlenky jsou mi protivné, neboť své vůli, směřující k radostem světa, dávají přednost před mou.

Manželstvo podľa Božej vôle

 

                            Viera je o prijímaní, ale aj o dávaní

Z evanjeliového Posledného súdu/ Mt 25/ jasne vyznieva,

že ten najdôležitejší Súd súdov bude z toho

ako sme dávali v medziľudských vzťahoch,

ako sme si uvedomovali Kristovu prítomnosť v blížnych.

Čo je zaujímavé, že nie z toho, ako, kde a koľkokrát

sme prijímali rôznorodú podobu duchovnej stravy.

Jasličkové kresťanstvo patrí k detskému veku.

Každý dospelý sa zamýšľa aj ako dávať.

A nie iba materiálne veci. Ale aj seba,

  ako nám to pripomenul Benedikt XVI v Deus caritas est.

Posledný súd neznie takto:

v pravej biblii som bol, a čítali ste ma

                                                           iba v platných sviatostiach som, a prijímali ste ma

iba v pravovernom kostole som vás čakal a prišli ste ku mne

Iba vo svojich svätých som pôsobil

a počúvali ste ma.

Iba v tej a tej modlitbe som bol a modlili ste sa iba tak,

či iba na kríži som trpel

a prišli ste si ma uctiť.

Ani sa nepíše: iba vo vašich srdciach zostanem prítomný

                                                                                 a iba tu ma naisto nájdete.

To by bolo sice pravdivé, ale IBA ČIASTOČNÉ,

potom odľudštené, až nakoniec neľudské

a nekompletné, čiže nekatolícke kresťanstvo.

                                                                        JE POVEDANÉ KRISTOM KRÁĽOM:

                                                                     aj v blížnom som bol a pomohol si mi.

Čiže zmiloval si sa.

Nie v každom darebákovi, lotrovi či Judášovi,

ale v každom, aj tom najposlednejšom človeku dobrej vôle.

Vtedy keď som bol hladný, smädný, chorý, pocestný, vo väzení.

A to nie iba na tej materiálnej úrovni.

Pravá viera musí byť aj o pekných medziľudských vzťahoch.

O vzájomnej pomoci / tzv.subsidiarite/ a spolupatričnosti.

Je to aj antiindividualizmus aj antičudáctvo.

Prijímanie sviatostí, prijímanie milostí v modlitbe,

čítanie biblie, pápežských usmernení či životov

a spisov svätých, celú našu tzv.prácu na sebe

nevyhnutne potrebujeme preto, aby sme sa naučili rozlišovať,

čo je z Božej milosti a čo pochádza z hriechu.

Účasť na živote v spoločenstve potrebujeme veru tiež.

Nebo iba pre seba nie je nebom pre kresťanov.

Pri bohoslužbách, v rôznych spiritualitách, prednáškach,

akciách, púťach a brigádach nás Duch Sv.pozýva.

A keď sa nás špeciálne niekde v niečom dotkne,

tam si hlbšie uvedomíme

aká je naša konkrétna úloha v Božom Pláne

a ako máme slúžiť Kristovi v iných.

Niekedy nás Duch sv.osloví v necirkevnom či nedôstojnom prostredí.

Možno chce, aby sme ho práve tam priniesli.

Ak si niekto predstavuje duchovný život ako stále sa

vykrmovanie až prepchávanie sv. vecami a na službu

iným či charakter sa pozabudne, tak jeho viera je

nedôstojne nezrelá. Potrebuje vykúpenie od infantility.

V tomto musí mať adept neba jasno.

PS: Aj napr.v tom, že nie v každej prosbe od iného je prosiaci Kristus.

Neraz totiž ide o alkoholický, láskoholický či peňazomilovný smäd.

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *