Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Cela sebapoznania sv. Kataríny je vakcínou proti strachu

24. januára 2021 Yosef 0 Comments

Cesta toho, kdo chce dosáhnout dokonalého poznání a přebývat v Mé Lásce, je tato:

nikdy neopouštěj poznání sebe samého, a když jednou sestoupíš do údolí pokory,

poznávej Mě v sobě, neboť jen toto poznání

ti přinese vše, co potřebuješ a co je pro tebe nutné.

Rozhodujúcim impulzom, ktorým jej Boh ukázal cestu jej poslania, bola
                                     udalosť, ktorú zažila ako sedemročná. Keď sa vracala so svojím starším bratom                                   Štefanom z návštevy od svojej sestry Bonaventúry, mala priamo na ulici videnie.
Nad strechou kostola dominikánov uvidela skvostný stan, ktorý bol kráľovsky
vyzdobený. Vo vnútri na tróne sedel Pán Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta, oblečený
do kňazského rúcha. Na hlave mal tiaru, korunu kráľov a pápežov.

Bol obklopený apoštolskými kniežatami Petrom a Pavlom a evanjelistom Jánom. Kristus sa
na ňu s láskou pozrel a požehnal ju. Katarína upadla do extázy. Dotkol sa jej Boh
a zmocnil sa jej zmyslov a jej vedomia. Ukázalo sa to na jej správaní.

Na rozjímanie a modlitbu vyhľadávala skryté miesta. V tomto videní spoznala jednotu
Krista a Cirkvi. A toto videnie nieslo v sebe hlavný obsah jej posolstva: Človek,
ktorý je nadovšetko milovaný Bohom a stále znova potrebná obnova Cirkvi. Toto
videnie ju premenilo, bola do hĺbky zasiahnutá Božou láskou a mala teraz len
jedno prianie – celkom sa odovzdať Bohu. Zasľúbila sa tajným sľubom panenstva.

Vybudovala si v svojom
srdci komôrku. Túto komôrku jej nikto nemohol zobrať a ona z nej už v živote
nevyšla

V tej dobe  existovali v Siene staršie kajúce sestry, ktorým sa hovorilo „mantelaty sv. Dominika“

Jednou z jej najčastejších modlitieb bola prosba, v ktorej Ježiša žiadala,

„aby celkom odstránil všetku jej vôľu a dal jej svoju“.

Cesta Kataríny
zo Sieny, bola tiež cestou do jej vnútra, do toho, ktoré ona sama volá „vnútorná
cela, komôrka“, alebo „cela srdca“, kde cez skúsenosť pochopila najväčšiu
a bezpodmienečnú lásku Boha voči nej a celému ľudstvu.

tak má jednat a jedná duše, která se chce vymanit ze stavu nedokonalosti, když v cele sebepoznání se světlem víry očekává Mou Prozřetelnost: stejně jako apoštolově, kteří se zamkli v domě a vůbec z něj nevyšli, nýbrž vytrvale bděli a ustavičně se pokorně modlili, dokud na ně nesestoupil Duch Svatý.

Nyní Mi zbývá ti vysvětlit, podle čeho se pozná, že duše dosáhla dokonalé lásky: pozná se to podle téhož znamení, které bylo dáno učedníkům, když přijali Ducha Svatého. Vyšli z domu a bez jakéhokoli strachu hlásali Mé Slovo, kázali Učení Slova, Mého Jednorozeného Syna, a nebáli se trestu, naopak se jím chlubili.3 A neváhali předstoupit před krutovládce světa, hlásat jim Pravdu a podávat o ní svědectví ke slávě a chvále Mého Jména.

Výsledkom Kataríninej mystiky nebolo, žeby sa stiahla do súkromného života. Mystika ju viedla k úplnému stotožneniu sa s Božou Láskou a milosrdenstvom voči svetu. Každá mystická milosť, ktorú Katarína prijala, privádzala ju
bližšie nielen ku Kristovi, ale aj k svetu. Viedlo ju to k prenikaniu do sociálnych,
politických a cirkevných problémov jej doby.19 Zo svojej „vnútornej cely“, v ktorej prežívala intenzívne svoj vzťah s Bohom, vychádzala k ľuďom. Ten, kto zakúsil život s Kristom nie povrchne, ale zatiahol na hlbinu a necháva sa ním premieňať, nemôže kráčať sám po ceste. Nenecháva si pre seba to, čo dostal od Pána, lebo vie, že to má pre druhých. Aby aj oni vedeli, že každá cesta, ktorou sa
uberáme za Pánom a dáme sa ním viesť, je cesta premeny a svedectva

Rajmund z Capuy, ktorý mal problém s veľkosťou zjavenia, ktorého sa Kataríne dostalo, uvidel jej tvár premenenú v tvár Pána Ježiša. Keď sa jej v úžase
opýtal, kto je, odpovedala: „Ja Som, ktorý som“

Najdôležitejšie dielo Kataríny Sienskej je „Dialóg“

Môže byť považované
za súhrn jej teologického učenia

„Asi dva roky pred smrťou jej z neba bola zjavená pravda s takou jasnosťou, že
Katarína bola nútená zaznamenať ju písomne pre ostatných. Požiadala svojich
sekretárov, že ak uvidia, že upadla do extázy, aby zaznamenali všetko, čo bude
hovoriť. V krátkom čase bol napísaný dialóg duše so samým Pánom. Duša kladie
Pánovi štyri otázky a On jej odpovedá a osvetľuje jej mnohé pravdy

„Zostávaj v svätej a nežnej
Božej láske.“ Písaním listov našla Katarína Sienská cestu spojenia svojej lásky
k Bohu s láskou k blížnemu.

neustále se modlí ten, kdo nepřestává konat dobro

No utrpenie bez lásky nemá význam. S láskou získava
nepopierateľnú hodnotu. Svätá Katarína Sienská hovorila, že kríž je školou všetkých čností.
Boh chce utrpenie ako skúšku lásky. Začleňuje utrpenie do lásky, aby bolo
pretvorené láskou. Utrpenie je tajomným volaním k láske: človek môže dokonale
prežívať svoju lásku len na pozadí utrpenia a smrti. Pohľad na kríž nám potvrdzuje túto pravdu:

podľa večného Božieho predurčenia musí Kristus trpieť
a zomrieť, pretože dokonale prejavenie lásky predpokladá prítomnosť utrpenia.
Tajomstvo utrpenia je spojené s tajomstvom lásky. Aj keď nevieme prečo je to
tak, aj to je súčasť nášho utrpenia. Dozvieme sa to,

až keď do dna vypijeme „kalich“ svojho utrpenia a to v svojej smrti

zdroj

 

Preťažká vina prenasledovateľov Cirkvi

 

Žila ako pustovníčka v dome svojho otca.
Priťahovala nasledovateľov, ktorí s ňou rozprávali neraz až do neskorých večerných hodín. Diskutovala s nimi o udalostiach doby a poučovala ich. Stali jej sa nadšenými žiakmi . Bola veľmi inteligentná

Boh jej prezradil tri podmienky dokonalej čistoty:

1. Rozpomeň sa na veľkú lásku toho, kto Vás stvoril.
2. Opätuj ju tiež svojou najväčšou láskou svojho srdca
3. Daj si pozor a neodsudzuj svojich blížnych

/zvláštne, že nič tu nie je spomínané o sexualite…/

Istá Andrea, sestra tretieho rádu, dostala rakovinu na prsiach. Táto nemoc nielen že je ošklivá na pohľad, ale rozširuje i neznesiteľný zápach; preto k nej nechcel nikto ísť, aby ju ošetroval. Katarína sa sama ponúkla nemocnej, že ju bude opatrovať. Tá miesto vďaky i najhanebnejšie veci o nej rozširovala. Keď to počuli iné sestry, preklínali Katarínu, že sa tak pokazila. Táto ticho odpovedala: «Verte, sestry, že som skrze milosť Pána Ježiša Krista pannou.»

Raz nariekala, keď jej srdce napádali najhanebnejšie myšlienky. „Ach, Pane, kde si bol, že si ma tak opustil?“ – pýtala sa Katarína Ježiša. Pán jej odpovedal: „Bol som u teba“. „Ako“, vravela, „či si mohol byť so mnou medzi toľkými zlými myšlienkami a obrazmi tak ohyzdnými a nečistými?“ „Áno“, odvetil Ježiš, „bol som v tvojom srdci a radoval som sa, vidiac tie boje a odpor, ktoré si kládla; lebo kde vôľa nezvolí, tam niet ani hriechu.“

V roku 1364, počas karnevalu, sa Katarína modlila vo svojej cele. Tu sa jej zjavil Ježiš sprevádzaný svojou Najsvätejšou matkou a povedal jej: „Kvôli mne si pohrdla márnosťami sveta, zriekla si sa radostí zmyslov a túžiš po mojom srdci. Teraz, keď sa tvoja rodina hostí a zabáva, ja si ťa vyberám za snúbenicu vo viere.“ Potom ju Matka Božia priviedla pred Krista, ktorý jej podal snubný prsteň a dodal: „Buď smelá, dcéra moja. Bez meškania splň všetky úlohy, ktoré ti moja Prozreteľnosť uloží. Dávam ti silu viery a ty šťastne premôžeš svojich nepriateľov.“ Nato zjavenie pominulo. Katarína odvtedy nosila drahocenný prsteň mystického zjednotenia svojej duše s Bohom. To viac krát potvrdil aj jej duchovný otec, dominikán Raymund z Capuy. O niekoľko rokov, po ťažkých skúškach, ju Pán Boh obdaril tiež znakmi svojho utrpenia na Golgote – svätými stigmami.

Veľa krát pri modlitbe upadala do extázy. Imbert – Gourbeyre o nej píše: „Často, keď odchádzala do svojej izby, aby sa modlila, jej matka videla, že sa vznáša vo vzduchu nad schodmi.“ Páter Raymond, jej duchovný vodca tvrdí: „Vždy, keď si spomenula na svojho Spasiteľa, stratila kontrolu nad svojimi zmyslami, ruky sa jej automaticky zopli k modlitbe, ramená a šija boli nehybné. Jej matka, ktorá tým veciam nerozumela, sa jej občas snažila narovnať krk, ale nešlo to. Oči mala počas extázii zatvorené, nepočula ani hovor, ani krik. Raz, na sviatok obrátenia sv. Pavla, ostala vo vytržení tri dni a tri noci. Mysleli si, že tak, ako sv. Pavol, bola vzatá do tretieho neba. Mnohí z jej žiakov ju videli vznášať sa nad zemou, najmä keď sa modlila.“

 Katarína sa dobrovoľne prihlásila do nemocnice vo svojom bydlisku, aby sa starala o ženu menom Tecca, ktorá trpela malomocenstvom. O túto ženu sa nikto nechcel postarať, jej choroba bola v pokročilom štádiu a každý mal strach z nakazenia. Aj Katarínina matka mala veľké obavy, že by sa jej dcéra mohla veľmi ľahko nakaziť týmto zákerným, smrteľným ochorením. Po čase sa skutočne stalo, že Katarínine ruky boli napadnuté malomocenstvom a choroba u nej začala postupovať. Láska k tejto žene v ktorej videla Krista, jej však nedovolila od nej odísť. Postihnutá žena mala ku Kataríne veľmi často nevďačné srdce pre jej starostlivosť k nej, hanbila sa a nechcela ju pri sebe prijímať, ale nikdy sa jej nepodarilo ani urážkami túto čistú pannu od seba odohnať. Keď žena zomrela, Katarína jej telo sama umyla a obliekla. Pripravila ju na pohreb, sama jej telo vložila do rakvy, sama sa modlila modlitby a sama pokryla rakvu hlinou vlastnými rukami. Nenašiel sa nikto, kto by jej pomohol. Ihneď potom, ako dopadol posledný kúsok hliny na rakvu, boli Katarínine ruky zázračne uzdravené. Jej ruky sa objavili úplne čisté od malomocenstva a oveľa mladšie a jemnejšie než kedykoľvek predtým.

„Ty si tá, ktorá nie si, Ja som ten, ktorý som“ (Legenda Maior 92)

„Večný Otče, ako si stvoril toto svoje stvorenie? Silno žasnem nad tým a skutočne vidím, tak ako mi ukazuješ, že neexistuje iný dôvod ako ten, že silou ohňa Tvojej lásky nám dávaš existenciu“ (Modlitba 4).

 Často si kládla otázku o vlastnej identite: „Kto som?“ Táto otázka znepokojuje aj mnohých ľudí dnešnej doby. Ich hľadanie je však často poznačené obavou o svoj blahobyt či sebarealizáciu. Katarína hovorí, že

iba v „cele sebapoznania“ môžeme spoznať skutočnú pravdu o sebe.

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *