Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

najvyšší etický level – svätosť

7. marca 2021 Yozef 0 Comments

Etika ja najvyšší level interpersonálnej komunikácie

Bose je spoločenstvo mníchov a mníšok patriacich do rôznych kresťanských cirkví, ktoré hľadajú Boha v poslušnosti evanjeliu, v bratskom spoločenstve a v celibáte. Prítomný v spoločnosti mužov sa dáva do ich služieb.

List biskupa Gojdiča Vatikánu

Biskup Vojtaššák varoval ministra

Drahý spolupracovník Krista, Kňaz, Otec … povedal si Ježišovi „ÁNO“ a On ťa vzal za slovo. Slovo Božie sa stalo Ježišom, chudobným. A tak túto hroznú chudobu – prázdnotu zažívaš. Boh nemôže naplniť to, čo je plné. Môže naplniť iba prázdnotu hlbokú biedu a tvoje „áno“ je začiatkom bytia alebo prázdnoty.

To nie je to, koľko skutočne musíme „dať“ ale akí sme prázdni, aby sme Ho mohli v našom živote plne prijať a nechať Ho žiť Jeho život v nás. V Tebe dnes chce znovu prežiť svoje úplné podriadenie sa svojmu Otcovi. Dovoľ mu to. Nezáleží na tom, čo cítiš, ale na tom, čo On cíti v Tebe. Odvráť svoje oči od seba a raduj sa, že nemáš nič, že nie si nič, že nemôžeš nič robiť. Daruj Ježišovi veľký úsmev zakaždým, keď ťa vystraší tvoja bezmocnosť a ničota.

Je to Ježišova chudoba. Ty a ja ho musíme nechať žiť v nás a skrze nás vo svete. Prilipnite k Panne Márii, lebo aj ona, skôr ako sa mohla naplniť milosťou vďaka Ježišovi, musela prejsť tou temnotou. „Ako sa to stane…?“, ale vo chvíli, keď povedala „áno“, musela ísť a dať Ježiša rýchlo Jánovi a jeho rodine. Neustále dávaj Ježiša svojim ľuďom.

Nie slovami, ale svojím príkladom, láskou k Ježišovi, vyžarovaním Jeho svätosti a šírením Jeho vône lásky všade kam ideš. Len udržuj Ježišovu radosť ako svoju silu. Buď šťastný a v pokoji, prijímaj všetko, čo dáva a daj všetko čo berie s veľkým úsmevom. Patríš k Nemu. Povedz Mu – ja som tvoj, a ak ma rozdelíš na kusy, každý kus bude iba Tvoj. Nech je Ježiš obetou a kňazom v Tebe.

Začala som navštevovať naše domy v Indii, takže mám krásny čas osamote s Ježišom vo vlaku. Kňazi, modlite sa za mňa, rovnako ako ja za Vás.

Boh ťa žehnaj,

Matka Tereza

Sv. Veronika Giuliani

„Myslím si, že teraz prichádza nový čas, nová fáza, nové obdobie, a všetky hnutia za život sa musia spojiť v proteste jasne a jednoznačne proti potratom poškvrneným liekom, proti zneužívaniu častí telíčok nenarodených detí. Toto je nová fáza a musíme byť odvážni.“ …
Biskup Schneider iste uznáva, že tu nie je formálna spolupráca zo strany prijímateľa vakcíny na potrate, no tvrdí, že kresťan nemôže jednoducho rezignovať zoči voči faktu, že produkcia vakcín sa spája so zabíjaním nenarodených detí a využívajú sa na ňu časti ich telíčok.
„Hlas krvi nenarodených detí volá k Bohu. … Tento hlas kričí na celom svete a my sa musíme zobudiť. Nikto, koho naozaj zaujíma obrana života a morálny zákon, nemôže byť ticho a rezignovať v tejto situácii. Je mi ľúto, že mnohí cirkevní predstavitelia nevidia bolestnú závažnosť tejto veci.“
Biskup poukázal na to, že do tvorby vakcín je zapojená „akumulácia zločinov“:
Katolícky biskup Atanáz Schneider z Kazachstanu,
rázny ochranca života

„Čo by povedal Ježiš na hygienickú liturgiu?“

List nemeckého kňaza Winfrieda Abela rakúskemu biskupovi: „Mám dojem, že dezinfikovaná ruka kňaza je dôležitejšia ako stav duše prijímateľa Eucharistie a že u nedezinfikovaných rukách kňaza už pomaly ide o platnosť sviatostí!“
Bývalý farár z nemeckej Fuldy prednáša od r. 2014 bohoslovcom na Vysokej škole Benedikta XVI. pri Kláštore Heiligenkreuz pri Viedni.

Viedeň, 20.2.2021 (kath.net) 027 238
Milý pán biskup! Dnes som dostal mail „Predpisy pre duchovných a pracovníkov cirkvi, ako aj spolkov a združení pre boj proti koronavírusu“, ktorý ste vydali 17. júna ako „diecézny zákon“. Čisto právne by som mal otázku, akú právnu záväznosť má vôbec diecézny zákon? Čo sa stane s porušiteľmi zákona? Pamätám si, že zákon má zmysel, iba ak ho možno presadiť v núdzi aj hrozbou trestu. No toto nie je právnická otázka. Úprimne – pri čítaní 14 stránok do najmenších podrobností upravujúcich liturgiu – ma zovrel taký neblahý pocit, že sa z neho môžem oslobodiť iba napísaním tohto listu. Už názov materiálu … vsugeruje, že je úlohou duchovného pastiera bojovať proti koronavírusu. Tu si diecéza pripisuje úlohu, ktorá je jednoznačne vecou štátu a zdravotníckych orgánov! Proti komu alebo čomu má Cirkev viesť boj?
Sv. Pavol by to asi formuloval takto: „Nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6,12).
Evanjelista Lukáš opisuje, ako farizeji Ježiša obvinili, že si pred jedlom neumyl ruky (Lk 11,38 ff). Predpokladám, že poznáte odpoveď, ktorú Ježiš verným zákonu dal. Čo by ON povedal na diecézne hygienické úpravy liturgie?
Pred tromi dňami som sa v St. Pöltene náhodou stretol s emeritným biskupom Küngom. Porozprávali sme sa o cirkevných reakciách na krízu korony a zhodli sme sa, že tu sa niečo pokazilo a že korona odhalila hrozivý stav našej cirkvi – a síce fakt, že cirkev sa robí otrokom štátu a priority sa vymenili: Zdravie tela má absolútnu prednosť pred zdravím duše.
Ježišove slová „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné vám bude pridané“ sa tým vyhlasujú za prekonané. Nespomínam si na nejaký diecézny predpis, ktorý by detailne popísal kňazom a veriacim ako duchovne sláviť liturgiu a dôstojne pristupovať ku svätému prijímaniu! V nemeckej „katolíckej“ Fulde sa napr. slávenie Eucharistie (!!) cez fašiangy koná na tému „jasotu, a veselosti“ na blízkej hore, vo farskom kostole sa vynecháva úvodná modlitba aj čítanie a „evanjelium“ sa číta z detskej knihy rozprávok! Poznám kňazov aj u nás, ktorí sa nedržia predpísaných liturgických textov a formulujú vlastné kánony! … Už nehovoriac o výstrelkoch domácich simulácií omší, ktoré priniesla korona.
Plodom „koronovej liturgie“ sa mi zdá byť, že podľa názoru niektorých veriacich u nedezinfikovaných rukách kňaza už pomaly ide o platnosť sviatostí! Táto zrada nadobudla v týchto dňoch obrovské rozmery.
Mám takmer dojem, že v očiach niektorých fanatikov hygieny sú dezinfikované ruky kňaza dôležitejšie, ako vnútorný postoj a stav duše prijímateľov Eucharistie. Sú biskupi, ktorí sa zastávajú toho, aby ľudia žijúci v cudzoložstve, či v homosexuálnom partnerstve boli pripustení ku svätému prijímaniu. Ba aj pastoračný úrad sa vyslovuje za uznanie „iných životných foriem“. … No beda, ak si kňaz pred slávením Eucharistie nedezinfikuje ruky! Beda, ak sa farnosť odváži chváliť a oslavovať Boha spevom a s radostným srdcom!
Včera mi zavolala 93-ročná pani z Domova sv. Jozefa a žalovala sa: „My starí, sme odpísaní! Od marca nijaká svätá omša, nijaké sväté prijímanie!“
Taliansky filozof a spisovateľ Giorgio Agamben nedávno napísal:
„Nepomôžem si, ale musím spomenúť veľkú zodpovednosť tých, ktorí by mali úlohu bdieť nad dôstojnosťou ľudí, predovšetkým Cirkev. Tým, že sa urobila slúžkou vedy – ktorá sa už stala novým náboženstvom našej doby – popiera svoje zásadné princípy. Cirkev s pápežom, ktorý sa nazýva Františkom, zabudla, že sv. František objímal malomocných. Zabudla, že jedným zo skutkov milosrdenstva je navštevovať chorých … “
V hygienických predpisoch sa doslova píše: „Veriaci môže nezávisle od veku a choroby prijímať Eucharistiu a pomazanie chorých, ak o to prosia, nie sú pozitívni na koronu a nie sú v karanténe.“
Bolo mučeníctvo blahoslavených kňazov, ktorí sa dobrovoľne v Dachau starali o chorých na týfus a infikovali sa nezmyselné? Či nevedeli všetci misionári, ktorí išli v 19. storočí do Afriky, že in tam v priemere zostávajú iba tri roky života? Urobil sv. Alojz z Gonzagy hlúposť, keď sa staral o chorých na mor a na to aj zomrel?
… A horribile dictu: Ježiš bez rúška! Dýchal na ľudí, slepých potieral slinou, ba dotýkal sa malomocných bez toho, že sa by sa dezinfikoval! Ježiš bol také niečo ako „prorok bez odstupu“! On nedodržiaval nijaký odstup a nenariaďoval ani učeníkom odstup! On hľadal blízkosť, pretože mal čo dať – oveľa viac ako zdravie tela! A Cirkev? ….?
Ak by autori predpisov navštívili zopár osamelých starkých v domove, tak by svoj čas strávili zmysluplnejšie a požehnanejšie ako formulovaním týchto sčasti smiešnych detailov. Či nemožno zodpovedne mysliacemu duchovnému pastierovi dovoliť viac priestoru?
Vedeli ste, že v prvom štvrťroku zomrelo na celom svete 20 000 ľudí na koronu, zatiaľ čo v tom istom čase bolo usmrtených 9 miliónov detí v matkinom tele??? My, ktorí sa kŕčovito držíme pozemského života, nedoprajeme život prichádzajúcim ľudským bytostiam – a nestaráme sa ani o choré duše tých, ktoré nesú zodpovednosť za túto vraždu miliónov!!
Milý pán biskup, musel som to všetko dostať z mojej duše!
Som taký smutný zo zlyhania Cirkvi, ktorá sa tak málo stará o to podstatné, ktoré jej bolo zverené jej Zakladateľom – a správa sa príliš blahovoľne k tým, od ktorých dúfa dostať potlesk.
Želám vám pre váš náročný úrad veľa odvahy a Duchom Svätým vedené rozhodnutia!

Nedeľa je tu pre človeka

Dekan Ignaz Steinwender, Salzburská arcidiecéza. V časoch ako sú tieto redukovať sväté omše alebo počet veriacich určite nezodpovedá Božej vôli, nie je to rozumné a iste to neslúži boju proti pandémii. … V obdobiach krízy – a Cirkev má s tým za 2000-ročnú históriu dobré skúsenosti – či sú to vojny, hospodárske krízy alebo nákazy – je vždy potrebné viac modlitby a viac svätých omší. Ak skutočne veríme, že svätá omša je vrchol a prameň, tak to predsa znamená, že ľudí teraz nechávame duchovne vysmädnúť.
Veľa z toho, čo sa dnes deje, súvisí s tým, že mnohí stratili nedeľu z očí a už ju neprijímajú. Kto stratí slobodu Božích detí, stane sa otrokom iných mocností. Mnohé, čo v budúcnosti príde, alebo nepríde, bude závisieť aj od toho, či toto mnohí ľudia aj v lockdowne znova objavia a to môže už teraz jednotlivcom pomôcť situáciu lepšie zvládať a dospieť k hlbšiemu pohľadu na život. Každý, kto teraz nájde oporu a hlbší zmysel života, bude aj pre svoje okolie oporou a orientáciou. Znovu objaviť nedeľu s istotou pomôže aj objaviť zmysel života a nájsť správnu mieru pre časné veci a cesty von z krízy. Práve vtedy, keď v nedeľu najprv vzdáme česť Bohu, bude nám mnohé, ak nie všetko, pridané. Treba nám:
Výzvy k útokom modlitieb na nebo a k obráteniu!
Duchovné úvahy o zdraví, choroby, umieraní, smrti a o posledných veciach.
Pravidelné príležitosti na spoveď v každej farnosti!
Zastávanie sa dôstojnosti seniorov – ich práv na návštevy, úsilie o opätovné vyučovanie detí, o nezamestnaných a mnohých ľudí obmedzených nepomernými opatreniami v ich právach na slobodu a iné veci.
Výzvy k nedeľnej svätej omši a častejším omšiam vo všedné dni, aby všetci mohli mať na nich účasť s príslušnými opatreniami.
To by bol naozaj požehnaný prínos Cirkvi k súčasnej kríze!

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *