Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Nezabudli sme?

31. marca 2021 Yozef 0 Comments

„„…nedajbože, aby to (vojnu) Nemec prehral. Všetci Židia by prišli naspäť… celá táto vojna je vojnou sociálnou proti židovskému kapitálu… Plní sa na nich kliatba, keď žiadali na Pilátovi smrť Kristovu.“

„Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život… A urobili sme to z príkazu Božieho: Slovák, zbav sa svojho škodcu.“ J. Tiso, prejav v Holíči, 1940

Z posolstva pápeža Pia XII z roku 1944: „…krivdy a násilie páchané za jeho prezidentovania zaťažujú jeho dušu kňaza, zneucťujú jeho vlasť, diskreditujú klérus a poškodzujú cirkev doma i v zahraničí.“

Keby sme mlčali, budili by sme dojem, že aspoň mlčky dávame súhlas a že konieckoncov nepriamo spolupôsobíme na zlom.“   arcibiskup K. Kmeťko apríl, 1943

V prípade evakuácie slovenského obyvateľstva z východného Slovenska biskupi vyzvali Jozefa Tisa, aby odstúpil z prezidentskej funkcie, ak tomu nedokáže zabrániť.

A na otázku, zda je Tiso zrádce, P.P. Gojdič odpověděl, že Tiso to myslel se Slováky dobře, že chtěl zachránit, co se dalo, že byl pracovitý a nezištný, a že pracoval velmi pěkně pro svůj lid.“.

Viackrát počas života odmietal,/ J.T/ že by po boku nacistov bojoval proti Rusom. Viackrát zdôraznil, že bojuje proti boľševikom

Jozef Tiso neskôr na súde priznal, že jeho úmyslom nebolo zakladať samostatný štát, pretože slovenská spoločnosť v časoch jeho vzniku na to nemala predpoklady.

Podľa vystúpenia profesorky Hrabovec dokonca „pápež Jozefa Tisa tajne povzbudil“, aby zotrval vo funkcii.

Slovensko sa neslávne zapísalo do svetových dejín,“ lebo „nikdy sa totiž nestalo, aby bol popravený prezident štátu a navyše kňaz“.

Nevieme zistiť, koľkokrát stál na čele štátu kňaz, ktorý šíril nenávisť voči vlastným občanom, podpisoval sa pod diskriminačné a likvidačné opatrenia. Skutočnosť, že udelil pár výnimiek z vlastných obludných zákonov, nijako nevytvára rámec jeho humanizmu, skôr alibizmu.

Výnimoční Slováci a gardisti si rozobrali židovské majetky, domy, byty, zariadenia, všetko. Konali dychtivo a rýchlo, ešte brechali psy vyprevádzajúce židov k dobytčím vagónom a už sa rabovalo. Chamtivosť požehnaná kňazom a zákonom vniesla do národa tragický genetický kód.

Táto ruptúra, ako vždy, vtiahne do hodnotového prepadliska všetkých, ktorí sú presvedčení, že zo zamlčiavania pravdy, či rovno z lží je možné vystavať katedrálu pravdy, či nebodaj cnosti.

Ideológom akéhokoľvek druhu, či už nacionalistom, alebo komunistom, v závere nikdy o pravdu nešlo. Zakaždým im išlo o moc.

Svoj postoj biskupi zopakovali aj v článku na obranu Židov, ktorý z ich poverenia vyšiel 26. apríla 1942 v Katolíckych novinách. „Vysťahovanie označovali ,za protiústavný a nemravný čin kolektívneho trestu bez súdneho výroku o vine či nevine‘. Vtedy ešte nik nevedel, že odsunutí židovskí občania neodchádzajú na práce, ale že sa stanú obeťou diabolského likvidovania v hitlerových táboroch smrti,“ poznamenáva Viliam Judák.

U Jozefa Tisa sa prejavil najmä sociálny a náboženský antisemitizmus (z prejavu v roku 1940): „…nedajbože, aby to (vojnu) Nemec prehral. Všetci Židia by prišli naspäť… celá táto vojna je vojnou sociálnou proti židovskému kapitálu… Plní sa na nich kliatba, keď žiadali na Pilátovi smrť Kristovu.“ Jeho najproblematickejšie vyjadrenie na margo Židov je nasledovné: „Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život… A urobili sme to z príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.“

Tento prejav odznel na ľudovom zhromaždení v Holíči 15. 8. 1942, teda v čase, keď už bolo desaťtisíce Židov deportovaných. Tiso využil svoju rolu kňaza a legitimizoval deportácie aj z kresťanského hľadiska. Ako poznamenal historik Ivan Kamenec — Tiso by urobil lepšie, keby v niektorých prípadoch, keď mal hovoriť, hovoril, a v niektorých, keď nemal hovoriť, mlčal. Bolo to však skôr naopak.

Tiso mal aféru aj s vatikánskym chargé d´affaires Burziom, ktorý u Tisa intervenoval v prospech židovských konvertitov. O výsledku svojho snaženia napísal 6. 10. 1944 do Ríma list, v ktorom uviedol: „Nenašiel som u neho nijaké pochopenie a ani jediné slovo súcitu s prenasledovanými: v Židoch vidí príčinu každého zla a bráni opatrenia Nemcov proti Židom ako diktované najvyššími vojnovými záujmami.“

Burzio priznal, že sa vo vzťahu k Tisovi mýlil a slovenský prezident za
daných okolností nemohol robiť iné, ako robil.

„Tvrdím, že zásady sociálne, tlmočené pápežskými encyklikami, a zásady národného socializmu sú totožné… Zásady pápežských encyklík, hlavné zásady, na ktorých bude sociálne zriadenie, a zásady národného socializmu sú tie isté. A len ten, kto nečítal jedny alebo druhé, alebo ich nezrovnával, môže hovoriť o boji medzi nimi.“

13. septembra 1941

„Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto „vina“ je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.

List pápežovi Piovi XII., 8. novembra 1944.“

Pápež Pius XII sa nechal informovať o celkovej situácii v I. SR. Odkaz pápeža Piusa XII. prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi: „Prosím pána prezidenta, aby neabdikoval z funkcie prezidenta Slovenskej republiky a z tejto pozície zmierňoval krivdy vojny, ako sa dá“

(…) dostali sa k nám, cez rôznych prostredníkov, najvážnejšie
odporúčania, aby Svätá stolica nezaujímala drastický postoj.
Po mnohých slzách a modlitbách som usúdil, že môj protest by
nielenže nikomu neprospel, ale vyvolal najzúrivejší hnev proti

Židom a zmnohonásobil krutosti, pretože sú bezbranní. Možno
by mi slávnostný protest priniesol chválu v kultúrnom svete, ale
úbohým Židom by priniesol ešte nezmieriteľnejšie prenasledovanie
ako je to, pod ktorým trpia. Pius XII.

J.Tiso v novembri 1942 v užšom kruhu funkcionárov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) pred prekvapenými účastníkmi zhromaždenia vyhlásil: Za bývalej Česko-Slovenskej republiky nikdy Slováci o štátnej samostatnosti nehovorili, ani za ňu nebojovali. V minulosti bol poctivý Slovák ten, ktorý za samostatný slovenský štát nepracoval, lebo každý bol presvedčený, že by takto národ prišiel do nešťastia. Nefalšujme históriu, pridržiavajme sa pravdy! …“

L.Hanus „Táto vojna vznikla v znamení rozbiť starý, skrivodlivý neporiadok, v znamení novej, spravodlivejšej Európy. V úprimnosť tejto vôle, ktorá bola schopná na toľké gigantické výkony, na toľké heroické obete, nemožno pochybovať. Za ňou isteže stojí veľká mravná sila a vedomie zodpovednosti pred Bohom. Stará Európa sa už zo dňa na deň rúca, čakáme teda lepšiu a spravodlivejšiu Európu. “

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *