Spirituálny kapitál

Intelektuálna charita a poctivá spiritualita

Nie je peklo a antikrist podobenstvom?

16. júla 2021 Yosef 0 Comments

proroctvá svätých o antikristovi

V roku 1560 mala sv. Terézia z Avily videnie pekla. To v nej vzbudilo hrôzu, o svojom videní pekla napísala toto:
„Jedného dňa som bola náhle prenesená do pekla, bez toho, aby som vedela ako. Bolo to veľmi krátke videnie, ale zdá sa mi, že naň nebudem môcť zabudnúť, aj keby som žila mnoho rokov. Vchod sa mi javil ako veľmi dlhá a tesná podzemná chodba, podobná nízkej, temnej a úzkej peci; podlaha bola samé páchnuce bahno a plná hnusných plazov. V pozadí v stene bola vykopaná akási dutina ako výklenok a cítila som, ako som bola do neho zatvorená. To, čo som vtedy vytrpela, presahuje všetku ľudskú predstavivosť, ani sa mi nezdá možné nejako to len i naznačiť, pretože sú to veci, ktoré sa mi nedajú opísať. Cítila som v duši oheň, ktorý nedokážem opísať, zatiaľ čo neznesiteľné bolesti trýznili telo. Vo svojom živote som ich zakúsila veľmi mnoho; ba aj tie najťažšie, akými podľa lekárov môže niekto na zemi trpieť, pretože všetky moje nervy stuhli, takže som bola celá skrútená, a to nehovorím o mnohých iných utrpení rôzneho druhu, ktoré mi spôsobil zlý duch. Nemenej sa s tými nedajú ani porovnať, zvlášť ak si pomyslím, že tá trýzeň mala byť bez konca a bez akejkoľvek úľavy. Avšak aj to bolo ničím proti smrteľnému zápasu duše. Bol to drvivý útlak, úzkosť, hlboký smútok, taká živá a zúfalá bolesť, že neviem, ako to mám vyjadriť. Zostala som zdrvená strachom, a som ešte aj teraz, keď to píšem, hoci už uplynulo takmer šesť rokov, takže na mieste trniem strachom. Od tej doby, ako vravím, nebolo žiadne trápenie, ktoré by sa mi nezdalo ľahké v porovnaní s jediným okamžikom, aký som vytrpela tam. Z tohto videnia sa vo mne zrodil veľký zármutok nad stratou toľkých duší…“

„Dnes som bola v priepastiach pekla, doprevádzaná svojím anjelom Strážnym. Je to miesto veľkého trápenia. Aká strašne veľká je jeho rozloha a aká veľká rozličnosť múk, ktoré som tam videla!
PRVOU strašnou mukou v pekle je strata BOHA!
DRUHOU neutíchajúcou mukou je ustavičná výčitak svedomia!
TREŤOU neznesiteľnou mukou je vedomie toho, že údel sa už nikdy nezmení! ŠTVRTOU pálčivou mukou je oheň, čiste duchovný, zapálený spravodlivým Božim hnevom!
PIATOU deptajúcou mukou je stála tma a strašne dusivý zápach. A hoci je tam tma, všetci zavrhnutí sa tam navzájom vidia.
Satani aj zavrhnuté duše vidia všetku neprávosť a zlobu tak na sebe, jako aj na iných! ŠIESTOU mukou je neustála spoločnosť Satana.
SIEDMOU mukou je strašné zúfalstva, šialená nenávisť BOHA, pusté zlorečenie, preklínanie, rúhanie.
Všetkými týmito mukami trpia rovnakou mierou všetci zavrhnutí, no týmto ešte nie je koniec všetkému trápeniu. Sú ešte určité muky, ktorými trpia zavrhnutí každý sam za seba, a sú to muky zmyslov. Každá z týchto duší čím hrešila tu na svete, tým je v pekle trestaná, a to takkým strašným spôsobom, že to nie je možné opísať. Sú to hrozné bolesti, v ktorých jedna muka sa líši od druhej.Bola by som hrôzou umrela, keď som videla tie hrozné muky, kedy ma pritom nebola podporila Božia všemohúcnosť!“

„Nech každý hriešnik berie na vedomie: akými zmyslami kto na zemi sa prehrešuje, takými bude trestaný po celú večnosť! Píš o tom z Božieho rozkazu, aby sa žiadna duša nemohla vyhovárať, že pekla nieto, že tam nikto nebol, a preto sa ani nevie, jako tam je!“
„Ja, sestra Faustína, bola som z Božieho rozkazu v priepastiach pekla, aby som mohla dosvedčiť dušiam, že peklo skutočne jestvuje!
O tom síce nem ô žem teraz hovoriť, ale mám príkaz od Boha, aby som to zastavila písomne. Satani ma preto nenávideli, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho všetkého, čo som tam videla. A zvlášť som poznala jedno: v pekle je najviac tých duší, ktoré neuverili, že peklo skutočne je!
Keď som prišla k sebe, nemohla som sa upokojiť z toho zdesenia, jako tam duše strašne trpia. Preto sa teraz tým vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov a ustavične pre nich vyprosujem od Boha milosrdenstvo!“

Zo záznamu 17. II. 1937. Ježiš hovorí: „Duše hynú napriek môjmu horkému utrpeniu! Dávam im už poslednú nádej na záchranu: Moje sväté milosrdenstvo! Keď sa nevnoria s klaňaním sa do môjho milosrdenstva, zahynú naveky! Sekretárka môjho milosrdenstva, lebo strašný deň je blízko, deň mojej spravodlivosti!“
Pán mi povedal: „Strata každej duše ma pohrúži do smrteľného smútku! Nadovšetkoma potešíš, keď sa budeš modliť za hriešnikov. Najmilšia modlitba u mňa je modlitba za obrátenie hriešnych duší. Vedz, moja dcéra, že táto modlitba je vždy vypočutá.“
„Znovu ti pripomínam, moja dcérka: Koľkokrát počuješ odbíjať tretiu hodinu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva a oslavuj ho! Vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, zvlášť pre úbohých hriešnikov, však práve v tú chvíľu moje umierajúce Srdce na Kríži zostalo dokorán otvorené pre všetky duše. V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba, tak aj pre druhých. Však v túto hodinu sa dostalo milosti celému svetu tým, že milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou!
Dcérka moja, pokiaľ ti to len povinnosti dovolia, snaž sa v tú hodinu vykonať pobožnosť Krížovej cesty! Ak ti to nie je možné, tak vojdi aspoň na chvíľku do kaplnky a uctievaj moje Srdce v Najsvätejšej Sviatosti, ktoré je plné milosrdenstva! Ak však nemôžeš vojsť ani do kaplnky, postoj chvíľu a pohrúž sa v modlitbu tam, kde práve si, aspoň na kratučkú chvíľu!“

(An. Episc. Auxil. Varšava. 11. IV. 1949)

Z denníka sv. sestry Faustíny

Predchádzajúci

Ďalší

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená / Povinné polia sú vyznačené *

Kontrolný kód *