Vitajte priatelia Pravdy Dobra a Krásy
na webstránkach ktoré majú za cieľ sprevádzať
poslucháčov relácie
Spirituálny kapitál
na
Slobodnom vysielači
Misie a na Slovensku?
veru áno
a
špeciálne dvojité misie
Ohlasovať evanjelium
treba nie iba novopohanom a ateistom
ale aj takzvaným “kresťanom”
ktorí berú vieru “lážo – plážo”
Tí, čo predstierajú že veria v Krista
čiže
akožekresťania
sú oveľa ťažšia misijná práca
ako neznajbohovia a náboženskí pomýlenci
najťažší pacienti ducha sú fanatici
ALEBO AJ TÍ, ČO BIBLIU S PÁTOSOM INÝM RADI ODCITUJÚ
OSLAVUJÚ V PRVOMRADE SVOJE MENÁ
OZDOBENÉ MNOHÝMI URODZENÝMI TITULMI
prezentujú svoje FALOŠNÉ EGÁ
ALE NEŽIJÚ PODĽA BIBLICKÝCH ZÁSAD
diktujú iným iba ten svoj výklad biblie
ostatných kresťanov majú akoby za odpad
a klaňajú sa svojmu spoločenstvu ako modle
tých, čo sú v inom spoločenstve sú vraj antikristi
a toto duchovné smilnenie
čiže primitívnu
sebaoslavu osobášenú s nehoráznym osočovaním
odovzdávajú iným ako „čisté kresťanstvo“
Do prežívania našej rodnej pravej kresťanskej viery
sa totiž nasťahovali rôzne kazítka
kôli darebáctvu duchovných mužov
nám potom rozkazujú telesne slabšie
duchovné vyzretejšie ženy
a stáva sa neraz
že sú to rozmaznané deti
čo velia v rodinách
To je následok preudokresťanského
a dlhoročne prispatého modlárčenia
ktoré nás postupne a utajene mení
z oviec na vlkov
čo po dlhoročnom pasení sa aj na dobrých pašienkach
končia telesne vypasení ale duchovne vytunelovaní ako
duchovní vlci
„uslintaní“ teda vyhladovaní
najmä
po pozemkoch
klebetách a peniazoch
funkciách či po nahých telách
Vlk je majster v tom
ako vidieť smietku v oku baránka
a vo svojom oku neregistruje brvno
Vlk sa škodoradostne teší z toho
keď ide v zuboch roztrhať spolubrata
alebo keď mu ako duchovný bezcitný vrah
dobodá povesť
pri nebedlení môžeme skončiť ako
vlci samotári
čo nevedia v jednej miestnosti vydržať sami so sebou
Pretože sú dokatovaní falošnou spiritualitou
drzo snoria do tanierov či intimity iným
nevedia normálne komunikovať s iným človekom
stanú sa obeťou nejakej nedôstojnej sociopatie
a pchajú sa do pozornosti kde nanucujú svoje svojvoľné
polobludy – polopravdy
škodoradostne sa tešia z ponižovania iných
zastrašujú veriacich v Krista nebiblickými
a nepodstatnými smernicami
bohapustá vražda svätice
navonok sme kresťanskí
obliekame sa do dôstojných či až svätých šiat
ale vo vnútri sme “veselo” necharakterní
Teda až takto duchovne zašpinení ??
A tým viac to maskujeme puritánskou “čistotou”
ako to robili majstri diletanti farizeji?
Chodíme do vonkajšieho chrámu, čítame bibliu
prijímame sviatosti, uznávame náboženské autority
ale rôznorodé až babylonské poprehadzovanie hodnôt
a etický bordel nám nevadia?
milión tých „pravých slovákov „tu volí do čela štátu strany ktoré beztresne popravujú nenarodené deti
aj jeden z biskupov prehlásil o jednom z nich, že má vraj charakter, a jeho kolegovia asi z veľkej úcty ku jeho demencii o tomto jeho verejnom vyjadrení pred prezidentskými voľbami nevednokomu, ale verne mlčali
čudné ženy podnikajúce so smilstvom zarábajú 10 x viac než ženy cudné
a nikto proti tomu nebojuje
VŠ vzdelaného človeka, čo 30 r. robil poctivo pre štát posielajú vraj sociálni demokrati na 32 h aktivačných prác aby mu nezobrali 61 euro, ktoré mu systém určil na živobytie?
veselo sa tu plytvá a nemáme niekoho, kto by zariadil
aby sme sa podelili s tým čo spoločne máme?
Dlhoročným , verným a celonárodným adorovaním pánbožkárskej
modly Polovičatosti
je produkcia pseudokresťanského diletantizmu a postupná premena kresťanskej viery
na občasné a spoločensky nič nemeniace folklórne slávnosti
ohlasovanie Boha radosti končí útekom mnohých pred kostolnou nudou
a stupňujúca naštvatosť najmä na pohodlnú svätú cirkev s jej usalašenými pastiermi a pastormi
končí radostným vstupom do ateistického pokoja od každého pánbožkárstva
či škodoradostnej sektárskej spolupatričnosti
Kde v biblii alebo v cirkevných predpisoch je napísané
že Boží služobníci majú aktívne podporovať
polofarnosti
kde sú dostupné bohoslužby, kázne a sviatosti
ale kde ako „bonus“ kvitnú aj sociopatické vzťahy
kde sa trénujú povrchné odpovede a kde nie je čas riešiť hlbšie otázky
polocharity
čo umyjú, oblečú a dajú najesť
ale nechajú klientov beztrestne hrešiť
a darebáčiť
a tvária sa že im navonok pomáhajú
polokatolícke médiá
čo vysielajú iba ako niečo prekvitá a funguje
ale keď niekoho hodia cez palubu, tak všetky čušia
a toto predpeklie ľahostajnosti vlastne zbabelo
nekresťansky podporujú…
?
Svojim mlčaním o týchto neduhoch spovyrábame zvláštny druh
poloviery – polonevery
polosvätcov – poloneľudí
polooviec – polovlkov
a viete, že je toto voda na mlyn všetkým patogenitám a sektám?
To tu považujeme za akože
kresťanské a normálne
???
Roky tu robíme mnohé duchovné obnovy
chodíme y jednej púte na druhú
z jednej konferencie na inú
kostolný program vieme skoro dokonale
ALE
obvešiame si meno titulmi z predu aj od zadu
A my sme sa nenaučili napomenúť blížneho podľa evanjelia
podporujeme takto pakultúru udavačstva
alebo iba negativizujemie niekoho
čiže aktivne ho duchovne vraždíme
Roky vykonávame druho a treťoradé veci viery
a keď máme nahlas povedať vlkovi, že je vlk,
a že mu bude raz beda
vtedy onemieme a všetci hlavy do piesku
to toto je naša vizitka tej pravej viery?
Nerobíme si my takto náhodou posmech z toho,
čo nám odkázal otec národ kňaz Andrej Hlinka:
Poslaním Slovenska je byť svedomím Európy
Pôsobia tu roky medzi nami
antitelesné “spirituality” končiace sociopatiami
puritanizmom a jeho druhým extrémom poznačené mnohé vzťahy
pelagiánsky neľudské alebo príliš ľudské “asketiky” končiace psychiatriou
rôznorodou túžbou po reinkarnácii poznačené pseudomystiky
výklady biblie poznačené silným individualizmom
“nábožnosti” končiace nudou, únavou a bolením hlavy
ponuky divnej “svätosti”, ktorá končí dlhotrvajúcou trpkosťou
plus silným vzájomným udávaním, ohováraním a osočovaním
a silnou vzájomnou neúctou a neláskou
a to ukryté pod maskou
vraj pravej kresťanskej viery?
Keď máš funkciu si obletovaný
ale keď Ťa jej napr. cez udania pozbavia, si zrazu nikto?
Ako prašivý baran, ktorý nech zmizne z očí
a nech sa stratí v niekde v pražskej púšti ?
Ako to bolo u starých židov, ktorí takto vrhli na toto zviera
rituálne svoje hriechy a potom ho vyštvali mimo svoj tábor
aby zdochol aj s tými cudzími hriechami na chrbte ?
Ale veď my sme kresťania, však?
A to čo z reality spomínam máme zakázané aj pomyslieť
” Keď človeka hodíme cez palubu
to o čom je potom tá naša
“radostná zvesť”?”
pravoslávny filozof Vasilij V.Rozanov
„Pohoršenie vzniká tam, kde sa vedie dvojitý život.
Niečo sa ohlasuje a celkom niečo opačné sa koná“
pápež František
Slovenskú krajinu skúšali už mnohí Boží spolupracovníci pokresťančiť, ale sú tu mnohí, ktorí ešte o evanjeliu nepočuli. A sú tu aj tí, ktorí si ho vypočuli, ale nasledujú všelijaké iné učenia. Sú aj takí, čo tvrdia, že sú kresťania a skúšajú žiť tzv.presväté tajomstvá, a jeden Vám zaklame do očí, iný pred oltárom nasľubuje hory doly a o pár týždňov si už na to nepamätá. Ďalší si myslí, že kresťanstvo je iba liturgia v kostole a keď ho niekto poprosí o pomoc, tak mu ani radou ani inak nepomôže?
Kto sa bude snažiť oslobodiť kresťanskú vieru
od svätuškárskych individualistov
a povrchnosť milujúcich bacilonosičov
nech sa nečuduje, ak dostane tvrdý úder od farizejov
podobný ako ho dostali starozákonní proroci
Ak niekto naberie odvahu z Ducha Svätého
a začne nahlas pomenúvať rôzne naše biedy
čiže ak si začne plniť iba svoju prorockú povinnosť
danú mu pri samotnom svätom krste
tak mu ale velmi rýchlo vypnú mikrofón
aby vraj spoločnosť “neznepokojoval” …
To toto je slováci
to naše „najpravovernejšie“
svojvoľno – murárske “kresťanstvo”
v praxi?
To toto
je tá hojivá “atmosféra lásky”
v našich košiaroch?
Lepšie skončiť ako slušný agnostik
ako takto večnou adoráciou polovičatosti
spotvorený „kresťan“ a takto dorichtovaný“katolík”…
To čo tu potrebujeme
je spirituálny realizmus
čiže neopitosť nikým a ničím
Toto a mnohé podobné sú znaky toho
že nie sme poriadnou kresťanskou krajinou
na kresťanov sa tu mnohí iba hráme
Sme duchovne pobití z našej histórie
stáročným šovinizmom maďarských biskupov
klérofašizmom
klérokomunizmom
aj
klérodemokratmi
Boli tu a stále ešte sú nevyliečené nezdravé vplyvy
hrubokožného kráľa Svätopluka s ľstivým hadom biskupom Vichingom,
nebezpečne priveľké sympatie ku zbojníkovi Jánošíkovi
alebo jednostranné slepo obdivné milovanie či nekritické zatracovanie nášho prvého prezidenta
Boli tu tatárske nájazdy v 13. st.
Turecké invázie v 16. a a 17. st.
Tisíc rokov sa tu rozdrapovali maďari
potom nám vládli nemci, rusi , česi
ale veľká hanba a najhoršia z vlád je keď slovák ponižuje slováka
keď povrchný liberálny vrajkresťan okráda iných slušných ľudí
Je toto normálne v krajine
kde štyri pätiny obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu?
Veru nie je
A ak si myslíte
že na vine je boľševický komunizmus
liberalizmus Európskej Únie
slobodomurári alebo ružová mafia
tak sa fatálne mýlime
Na vine je
aj môj aj tvoj
pseudokresťanký
darebákizmus
Navonok
máme akože obrovskú úctu k pápežovi
jeho slová si veľmi úctivo vypočujeme
ale v praxi mnohé z toho ignorujeme
Prezrádzame tým, že kresťanskú vieru
vôbec neberieme vážne
z tzv.úcty k matke cirkvi si niektorí robia krásnu masku
pre svoj kariérizmus či povrchnosť
vo svojom všednom dni robia presne naopak toho, čo káže pápež a evanjelium
takto si z najvyššej morálnej autority
vlastne robíme veľmi neúctivý posmech
z cirkvi robíme cirkus a z vážnosti života zábavný kabaret
Skúšam oslovovať aj ešte duchovne neoslovených
bývalých kresťanov či polokresťanov
agnostikov i ateistov
lebo je tu mnoho tých, čo škrípu zubami
závisti alebo nenávisti
čím len na seba prezrádzajú
že ich spirituálny kapitál je
akútne mizerný alebo v bankrote
postrehy z reality,napr: Z BLOGU:
Pápežská rada o komunikácii
Z dokumentu „Cirkev a internet“ Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky z r. 2002: „Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať najavo svojim pastierom svoje potreby a želania, ako sa svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi; lebo podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa dobra Cirkvi. Communio et progressio poznamenáva, že nakoľko je Cirkev živým organizmom, treba v nej „pestovať verejnú mienku, ktorú udržiava dialóg medzi jej členmi“. A hoci pravdy viery nepodliehajú svojvoľnému výkladu jednotlivcov, pastoračná inštrukcia poznamenáva, že „Cirkvi sa otvára široké pole vnútorného priateľského dialógu“… V dokumente Etika v spoločenskej komunikácii sa píše: „Vzájomná výmena informácií a poznatkov medzi pastiermi a veriacimi, slobodná výmena názorov s citom pre dobro spoločenstva a pre úlohu Učiteľského úradu Cirkvi pri jeho napomáhaní, a zodpovedná verejná mienka – to všetko sú dôležité prejavy základného práva na dialóg a informácie vnútri Cirkvi … „cirkevná komunikačná prax musí byť predovšetkým príkladne pravdivá, zodpovedná a citlivá voči ľudským právam …“.
Pravdivo, pohotovo a účinne
V r. 2003 sa v Bruseli stretli hovorcovia a riaditelia tlačových kancelárii 20-tich európskych biskupských konferencií. Vedúca tlačovej kancelárie Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) Sarah Numico: „Tieto stretnutia majú za cieľ ponúknuť hovorcom a tlačovým atašé priestor na výmenu informácií a skúseností o aktuálnych témach v politickej, sociálnej, kultúrnej a náboženskej oblasti. Tlačové kancelárie biskupských konferencií majú byť kanálom medzi Cirkvou a verejnou mienkou. Majú informovať o živote a činnostiach biskupských konferencií, majú médiám ponúknuť pohľad Cirkvi na aktuálne dianie.“
Podľa Jána Pavla II. majú katolícki pracovníci považovať médiá „za vzácnu príležitosť na hľadanie pravdy a na rozvoj spoločenstva medzi ľuďmi a národmi.“
Média katolícke a civilné
Kardinál Tomko, ktorý má podstatne väčší prehľad o situácii vo svete, povedal: „Mienkotvorné médium my katolíci de facto nemáme. Máme mnoho drobných vydaní, ale to, čo na Slovensku vo všeobecnosti chýba, je nezávislý denník. Nech to nie je katolícky denník, nech je to svetský denník, ale nie závislý od politickej strany, ideológie alebo vlastníka, pretože to ovplyvňuje médiá, a to je problém. Čo sa týka katolíckych médií cítim obrovskú potrebu, aby zdvihli úroveň.“… „Postoj svetských médií ku Katolíckej cirkvi nie je objektívny a nie je tu ani snaha robiť to inak.“
Právo na informácie?
Nezdôvodnené, a nie najlepšie odkomunikované odvolanie arcibiskupa prinieslo aj dva protirečivé a pomýlené názory na informovanosť. Jedni tvrdili, že nie len každý veriaci, ale aj neveriaci majú právo na všetky informácie o Cirkvi, lebo aj oni na ňu zo svojich daní prispievajú. Druhí tvrdili, že neveriacich do toho nič nie je, a veriaci keď pápež rozhodne, majú veriť a viac o tom nediskutovať. Pochybnosti, iný názor a otázky sú vraj prejavom nevery a hriešnej neposlušnosti.
Aj demokratický štát má štátne tajomstvá a skutočnosti utajované pred občanmi, ktorí mu platia dane. Platíme mnohým výrobcom za ich produkty a napriek tomu nám neprezradia všetky výrobné a technologické „tajnosti“. Lekár ani kriminálny vyšetrovateľ tiež nemôžu hocikomu vytárať všetko, čo vedia. Spovedné tajomstvo je jednou z najprísnejšie dodržiavaných zásad Katolíckej Cirkvi a viacerí kňazi zaň položili život. A mnohé vatikánske tajnosti sú naozaj na ochranu ľudí, napríklad disidentov v totalitných diktatúrach.
Zároveň však platí, že rozum máme na to, aby sme ho používali. Morálnosť skutku sa hodnotí aj podľa slobodného rozhodnutia na základe poznania, ktoré sa bez otázok nezaobíde. Tomáš Akvinský sa stal „hviezdou“ filozofie a teológie aj pomocou otázok a diskusií.
Benedikt XVI. opakovane zdôrazňuje dôležitú úlohu kritického rozumu. Nemáme síce právo na každú informáciu, ale máme právo klásť otázky a hľadať odpovede. Aj na slušnú komunikáciu zo strany vrchnosti.
